Nevyhnutná zmena stratégie

V. Matuška: Slovensko-rakúska hospodárska spolupráca je vyrovnaná a vzájomne prospešná

Za posledných päť rokov vzájomná obchodná bilancia medzi Slovenskou republikou a Rakúskom zaznamenáva ustavičný medziročný nárast. Poprosili sme Dr. Ing. Vladimíra Matušku, veľvyslaneckého radcu a vedúceho obchodno-ekonomického oddelenia ZÚ SR vo Viedni, aby nám bližšie predstavil slovensko-rakúske obchodné vzťahy.

Akým spôsobom podporuje Obchodno-ekonomické oddelenie Veľvyslanectva SR slovensko-rakúsku obchodnú spoluprácu, a najmä ako konkrétne pomáha slovenským podnikom, ktoré chcú pôsobiť v Rakúsku?

- V prvom rade sa snažíme o ustavičné zlepšovanie podmienok a vytváranie rámcových predpokladov na skvalitňovanie a ďalšiu intenzifikáciu vzájomnej hospodárskej spolupráce medzi našimi krajinami prehlbovaním vzájomných kontaktov na úrovni ministerstiev hospodárstva a ďalších ekonomických rezortov, obchodných komôr a priemyselných zväzov. Snažíme sa iniciovať tieto aktivity i smerom k spolkovým štruktúram na rakúskej strane a krajským zložkám na Slovensku.

Poskytovanie informácií podnikateľskej klientele na lepšiu orientáciu na rakúskom trhu predstavuje ďalšiu významnú časť práce obchodno-ekonomického oddelenia. Odpovedáme na množstvo konkrétnych otázok, od vyhľadávania potenciálnych obchodných partnerov cez podmienky a zvyklosti pre vývoz tovaru a služieb po náležitosti na zakladanie dcérskych firiem slovenských podnikateľských subjektov v Rakúsku. Poskytujeme informácie o veľtrhoch a výstavách organizovaných v Rakúskej republike a o možnostiach účasti pre slovenských exportérov. Pomáhame záujemcom pri organizovaní firemných prezentácií, spolupracujeme pri usporadúvaní seminárov, workshopov a stretnutí rakúskych a slovenských podnikateľov.

Pri poskytovaní najrôznejších informácií využíva naše obchodno-ekonomické oddelenie i svoju internetovú stránku, ktorá umožňuje podnikateľským subjektom, ale aj štátnym, vedeckým, finančným inštitúciám a ďalším záujemcom získavať rôzne právne, štatistické a kontaktné informácie „on line“.

V ktorých hospodárskych odvetviach majú slovenské firmy najväčšiu šancu preniknúť na rakúsky trh?

- Vysoký stupeň globalizácie a ekonomickej integrácie rakúskej ekonomiky v rámci jednotného trhu Európskej únie determinuje reálne možnosti vývozu pre slovenské firmy. Krátka rekapitulácia našej vzájomnej obchodnej bilancie za posledné roky, najmä rast exportu a vývoja jej tovarovej skladby, ako aj súčasný hospodársky vývoj naznačujú, že konkurenčná schopnosť slovenských producentov rastie. Faktom zostáva, že sa na nej významne podieľa najmä zahraničný kapitál, resp. slovenské podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Najväčšie rezervy vidím v oblasti vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, hlbšej kooperácií a následne prehĺbení exportu v strojárstve a spracovateľskom priemysle, napríklad drevárskom a nábytkárskom. Napriek tomu, že rakúsky trh nemá svoje „biele miesta“, neznamená to, že šance pre ostatných slovenských výrobcov a exportérov sú obmedzené. Rozhoduje kvalita a zodpovedajúca cena.

Druhým, rovnako dôležitým kritériom, je efektívne spracovanie trhu. Definitívne treba zabudnúť na „trh predávajúceho z predchádzajúceho režimu“. Základnou nevyhnutnosťou je prispôsobiť sa podmienkam „trhu kupujúceho“, čo v praxi znamená nielen dôsledné preverenie a analýza trhu (konkurencie), ale najmä zmena stratégie, účasť na medzinárodných veľtrhoch a výstavách a vytváranie siete obchodných zástupcov (najlepšie vlastných obchodných spoločností). Inými slovami – investície a odberateľ nebudú hľadať príležitosti, ale budú sa rozhodovať medzi možnosťami, ktoré im boli ponúknuté.

S akými otázkami a problémami prichádzajú za vami potenciálni rakúski obchodní partneri?

- Rakúski obchodní partneri sa na nás obracajú predovšetkým s požiadavkami na kontaktné adresy výrobcov a obchodných partnerov v rôznych komoditách tovarov, ale aj služieb. Čoraz častejšie však poskytujeme i informácie o podmienkach na zakladanie obchodných spoločností v Slovenskej republike, daňovom systéme, clách a ďalších právnych a hospodárskych predpisoch a obchodných zvyklostiach. Sprostredkúvame prostredníctvom Advokátskej komory kontakty na slovenských právnikov, prostredníctvom SOPK, FPZO a SNAZIR kontakty na príslušných špecialistov a ďalších potenciálnych obchodných partnerov.

Ako hodnotíte súčasnú úroveň rakúsko-slovenskej ekonomickej spolupráce a kde sa nachádzajú eventuálne rezervy?

- Hospodársku spoluprácu medzi našimi krajinami možno hodnotiť ako vyrovnanú a vzájomne prospešnú. Rastúci obojstranný záujem dokladuje, najmä posledných päť rokov, permanentný medziročný nárast vzájomnej obchodnej bilancie. Za spomenuté obdobie sa nevyskytli žiadne významnejšie problémy, ktoré by podstatne obmedzovali rakúsky alebo slovenský export a vzájomnú hospodársku spoluprácu. Je možné predpokladať, a priebežne dosahované výsledky tomu nasvedčujú i v tomto roku, že tento trend pretrvá i v najbližšom období.

Hlavnou rezervou, dnes už možno povedať i brzdou ďalšieho rozvoja vzájomných hospodárskych vzťahov, je doriešenie infraštruktúry, diaľničného prepojenia a hraničných priechodov, ktoré sú všeobecne limitujúcim faktorom pre pohyb tovaru, prihraničnú spoluprácu, ale aj pre rozvoj cestovného ruchu. Liberalizácia trhu práce na rakúskej strane by zároveň umožnila širšie uplatnenie rezortu stavebníctva, najmä v oblastiach montovaných priemyselných stavieb a objektov občianskej vybavenosti.

Mohli by ste nám poskytnúť základné informácie o daniach, ako aj o dovoznom a vývoznom režime v Rakúsku?

- Daň z príjmu právnických osôb je 34 %. Výnosy z dividend sú zdanené 24 %. Daň z príjmu fyzických osôb do 50 000 ATS je 10 %, ďalších 100 000 ATS je 22 %, ďalších 150 000 je 31 %, ďalších 400 000 je 42 % a ďalšie všetky 50 %. DPH je 20 %, na potraviny 10 % (v gastronómii 12 %). V Rakúsku je mimo spotrebných daní napr. tabak (asi 57 %), motorová nafta 3,89 ATS/l, benzín 5,61 ATS/l a spotrebná daň na autá (NOVA), ktorá je v závislosti od spotreby od 5 do 16 %. Dedičská daň je v závislosti od stupňa príbuznosti 2 až 60 %, daň z nákupu pozemkov 3,5 % (zvýhodnená 2 %).

Rastislav Boldocký