Šanca menom voľný obchod

Spoločný podnik cestou na presadenie sa na chorvátskom trhu

Najefektívnejšou formou spolupráce medzi dvoma krajinami je úspešná hospodárska spolupráca. O stave slovensko-chorvátskych ekonomických vzťahov nám viac povedala Ing. Jaroslava Michalidesová, vedúca Obchodno-ekonomického oddelenia Zastupiteľského úradu (OBEO ZÚ) SR v Záhrebe.

V čom vidíte hlavné plusy a v čom mínusy v súčasných slovensko-chorvátskych hospodárskych vzťahoch?

- Za najväčší plus v tomto roku považujem skončenie trilaterálnych expertných rokovaní zástupcov Slovenskej republiky, Českej republiky a Chorvátskej republiky k Dohode o voľnom obchode v apríli t. r. v Záhrebe. Tieto rokovania zavŕšili proces expertných rokovaní o liberalizácii obchodu, ktorý sa začal v septembri minulého roka v Bratislave a pokračoval rokovaniami v Prahe. Prejavom dobrej vôle všetkých troch strán bolo parafovanie návrhu dohody aj s príslušnými listinami a protokolmi vedúcimi negociačných skupín v Záhrebe dňa 27. apríla 2001. Ide o dokument, ktorý by mal byť podpísaný do konca t. r. a predbežne by sa mal uplatňovať od 1. januára 2002. Uplatňovanie Dohody o voľnom obchode otvára cestu vývozu domácich, hlavne priemyselných výrobkov na chorvátsky trh, keďže dovoz všetkých priemyselných tovarov do Chorvátska bude úplne liberalizovaný. Pokiaľ ide o agropotravinárske komodity, liberalizácia sa bude uskutočňovať na základe štyroch listín, z ktorých prvé dve listiny obsahujú úplne identické tovary pre obidve krajiny a na tretej a štvrtej listine sú bilaterálne koncesie, založené na princípe kvót s preferenčným clom. Ide o tovary, ktoré patria do skupiny tzv. citlivých podľa vzoru CEFTA listín.

Ďalším veľkým plusom by malo byť pristúpenie Chorvátskej republiky medzi krajiny CEFTA, pretože podpisom Dohody o voľnom obchode splnilo Chorvátsko podmienku pre vstup medzi krajiny tohto združenia. Formálna žiadosť o vstup do CEFTA sa očakáva v jeseni tohto roka.

Verím, že uvedenie do praxe Dohody o voľnom obchode, ako aj vstup Chorvátska do CEFTA výraznejšie zlepší vzájomnú tovarovú výmenu, ktorá sa neuspokojivo vyvíja po roku 1997, keď vzájomný obrat dosiahol 105 mil. USD pri aktívnom salde v prospech SR vo výške 64 mil. USD. Aj keď sa vzájomný obrat z roka na rok zvyšuje a pohybuje sa tesne pod 100 mil. USD, doteraz sa nepodarilo prekročiť magických 100 mil. USD. Na ilustráciu uvádzam, že za prvých 5 mesiacov roku 2001 je vzájomný obrat vo výške 27 mil. USD, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka pokles o 2,2 percenta.

Mínusy alebo prekážky sú takmer identické. Ako krajiny, ktoré vidia svoju budúcnosť v splnení podmienok pre vstup do Európskej únie a do euroatlantických obranných štruktúr, prekonávame na tejto ceste rôzne prekážky, ktoré sú brzdou rozvoja vzájomného obchodu. Medziiným by som spomenula vysokú mieru nezamestnanosti tak na Slovensku, ako aj v Chorvátsku, v oboch krajinách chýbajú priame zahraničné investície vytvárajúce pracovné príležitosti, pretrváva záporné saldo bilancie zahraničného obchodu Chorvátskej republiky, bežným javom je vysoká zadlženosť podnikov, nedostatok voľných obežných prostriedkov na podnikanie (slovenskí exportéri požadujú platbu vopred, pričom v Chorvátsku je úplne bežný odklad platieb najmenej na 120 dní) a ďalšie.

Čo by ste odporučili slovenským firmám, ktoré sa rozhodnú uplatniť na chorvátskom trhu, a akú formu pomoci im v tomto smere môže poskytnúť OBEO ZÚ SR Záhreb?

- Slovenský subjekt, ktorý sa seriózne rozhodne na spoluprácu s chorvátskym subjektom, by si mal predovšetkým svojho partnera dôkladne preveriť, následne dokumentovať spoluprácu uzatvorením dohody zabezpečenej z právnej stránky, pričom by mal rozhodne spolupracovať s domácim zástupcom, výhodou ktorého je dôverné poznanie domáceho trhu, jeho špecifík, čo ocení slovenský subjekt až neskoršie, ak sa chce vyhnúť prípadným neskorším problémom najčastejšie sa vyskytujúcim po kratšom či dlhšom čase z dôvodu neuhrádzania platieb za dodaný tovar do Chorvátska. Z môjho pohľadu preto môžem odporúčať ako najvhodnejšiu cestu na presadenie sa na chorvátskom trhu založenie spoločného slovensko-chorvátskeho podniku alebo zriadenie si tzv. podnikového delegáta so stálym sídlom v Chorvátskej republike.

OBEO ZÚ SR môže byť nápomocné slovenským subjektom pri zabezpečení kontaktných adries a kontaktov na chorvátske subjekty, príprave kooperačných stretnutí v teritóriu, poskytnutím informácií o teritóriu a o podnikateľskom prostredí, ako aj ďalších formách pomoci v rámci kompetencie OBEO.

V ktorých hospodárskych oblastiach majú slovenské podniky najväčšiu šancu presadiť sa, resp. nadviazať spoluprácu?

- Komoditná štruktúra chorvátskeho dovozu sa mení pomerne rýchlo. Výhodu v tomto smere má blízky slovinský trh, ktorý rýchlo reaguje na potreby chorvátskeho trhu. Pred slovenskými výrobkami je slovinský tovar cenovo zvýhodnený, k čomu prispieva nielen blízkosť krajiny, ale aj dobre fungujúca Dohoda o voľnom obchode medzi Slovinskou republikou a Chorvátskou republikou.

Z chorvátskej strany je prejavovaný záujem o dovoz zo Slovenska najmä plechov, rúr, drôtov, papiera a výrobkov z papiera (vreckovky, toaletný papier, obrúsky, utierky), sušeného mlieka, syrov, umelých hnojív pre poľnohospodárstvo. Z dôvodu chorôb živých zvierat a následného zákazu ich dovozu a prevozu cez územie Chorvátskej republiky vypadla jedna veľká položka vzájomnej tovarovej výmeny, čo môže negatívne ovplyvniť celkovú bilanciu vzájomného obchodu ku koncu roku 2001.

Rastislav Boldocký