Hospodársky denník
USD46,501 Sk
EUR42,037 Sk
CHF28,717 Sk
CZK1,383 Sk
  Utorok  30.Apríla 2002

Kde sme a čo chceme (17)

Ekonomické ujmy sú dočasné + foto Michal Kováč

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Michal Kováč, prvý prezident SR.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

M. Kováč: Domnievam sa, že existuje väčšinová zhoda v názore, že získanie pozvánky do NATO bude najpresvedčivejším dôkazom i známkou dôveryhodnosti Slovenska. Rovnako existuje zhoda v názore, že pozvanie do NATO otvorí cestu pre zahraničný kapitál, ktorý potrebujeme ako soľ na riešenie našich ekonomických a sociálnych problémov. Bez väčšieho prílevu zahraničného kapitálu nie sme schopní výraznejšie znižovať nezamestnanosť a udržať mladých schopných ľudí doma. Ambície Slovenska z hľadiska prijatia do NATO sú toho času veľké a nádejné vďaka súčasnej vláde. Mohli by byť celkom reálne, keby HZDS-ĽS vzalo vážne na vedomie upozornenia, že významné členské štáty NATO majú nedôveru voči predsedovi HZDS a celej HZDS-ĽS. Je známe, že 65 - 70 % oprávnených voličov chápe, prečo je tomu tak. Ak pre HZDS sú záujmy Slovenska na prvom mieste, tak by ich malo uprednostniť pred túžbou po moci za každú cenu. Stačí ak päť minút po oznámení výsledkov volieb HZDS-ĽS oznámi, že sa v záujme Slovenska vzdáva účasti v budúcej vláde. Umožní tak Slovensku získať pozvanie do NATO už na novembrovom summite v Prahe. Predseda HZDS a celé HZDS-ĽS si musí uvedomiť, že stratenú dôveru možno získať nie prosením o dôveru a ubezpečovaním, že tentoraz to myslia s členstvom v NATO úprimne. HZDS-ĽS malo možnosť počas tohto volebného obdobia ako opozičná sila preukázať, že sa zmenilo: malo sa správať nie ako deštrukčná sila, ale ako konštruktívna a objektívne kritická sila usilujúca sa o stabilitu, poriadok, spravodlivosť a objasnenie podozrení zo spáchania vážnych trestných činov a o úplné objasnenie spôsobu a zdrojov nadobudnutia majetku funkcionármi a politickými priaznivcami HZDS. Dôvera sa získava nie slovami, ale skutkami. HZDS-ĽS ako opozičná sila skutkami potvrdila, že sa v ničom nezmenila.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

M. Kováč: Najdôležitejšie je, aby sme výsledkami volieb a činnosťou budúcej vlády potvrdzovali nezvratnosť nášho vnútropolitického a zahraničnopolitického smerovania. Prvým krokom na tejto ceste bude získanie pozvania do NATO, a potom skutočné členstvo v NATO. Z ekonomickej stránky musíme preukazovať zvyšovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

M. Kováč: Na tento účel bude potrebné prijímať a skutkami naplniť opatrenia smerujúce k stabilite trhového prostredia, k rozširovaniu a upevňovaniu záruk pre investovanie a vytváranie nových pracovných príležitostí. Nie menej dôležité je zabezpečovať zvyšovanie vymáhateľnosti práva a zvyšovať účinnosť boja proti korupcii. Tieto a iné opatrenia sa musia realizovať v podmienkach udržovania makroekonomickej stability a posilňovania stimulácie k zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky. V poslednom období sa ukazuje ako vážny problém nerovnováha medzi vývozom a dovozom, výsledkom čoho je narastanie deficitu obchodnej bilancie. Treba sa zjednotiť v názoroch na príčiny tohto javu, a potom konať. Kompetentné orgány a kompetentní činitelia musia mať ustavične na zreteli, že v priebehu budúceho volebného obdobia ponesú zodpovednosť za to, či sa staneme členmi NATO a EÚ. Politické, ekonomické a vojenské kritériá pre členstvo sú jednoznačné a dobre známe. Vo vzťahu k politickým kritériám musíme si byť vedomí toho, že na rozdiel od našich susedov máme isté problémy z hľadiska vnútropolitickej stability, čo súvisí s nízkou mierou štandardizácie našej politickej scény. Máme viac neštandardných politických subjektov ako štandardných. Potrebujeme menej politických strán. Niektoré z týchto problémov je možné riešiť novelou volebného zákona, a tiež zákona o financovaní strán. Vieme zo skúseností, že tento problém treba riešiť na začiatku nového volebného obdobia a nie na konci. Treba dúfať, že nový parlament a nová vláda sa odhodlajú tento problém riešiť a prispieť tak k štandardizácii našej politickej scény.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

M. Kováč: Ak chceme čo najobjektívnejšie odpovedať na položené otázky, musíme si najprv vyjasniť, či je možné uchrániť si národnú identitu a udržať sa ako národ bez štátnej zvrchovanosti a medzinárodnej právnej subjektivity. V Európe, v ktorej sa nachádza aj Slovensko, štáty vznikali na národnom princípe. Národ, ktorý nie je schopný vytvoriť si štát, z dlhodobého hľadiska nemá šancu na prežitie. Ak by Slovensko nemalo vlastný štát, nemohlo by dohodnúť podmienky začlenenia do EÚ ako samostatný subjekt. Naďalej by pre Európu, ale aj pre ostatný svet neexistovalo. Ak štátna zvrchovanosť je nenahraditeľná na prežitie národa, udržanie národnej identity vôbec, potom je dvojnásobne dôležité mať vlastný štát pri integrovaní sa do väčšieho európskeho celku. Je dobré, že Slovensko má vlastný štát a že vznikol už v roku 1993 a nie o päť či desať rokov neskôr, ako to chcelo napríklad KDH a iné strany. Bolo šťastím pre Slovensko a slovenský národ, že sme v roku 1992 nezaváhali. Plusy zo vzniku štátnej zvrchovanosti oveľa viac prevyšujú mínusy, ktoré sú hlavne ekonomického charakteru. Nie som presvedčený o tom, že nebolo možné udržať na hraniciach režim, platný v období spoločného štátu pri existencii colnej únie a menovej únie, ktoré slovenská strana chcela, ale česká strana od menovej únie už v marci 1993 odstúpila. Vieme si predstaviť, aký by bol rozdiel medzi slovenským zastúpením v Európskej únii, ale aj v iných medzinárodných inštitúciách Slovenska ako časti Československa a Slovenska ako samostatného štátu. Ten a iné rozdiely nemusia vidieť a vnímať tí Slováci, ktorí sa hanbia za to, že sú Slováci, ale tí občania SR, čo sa hlásia k iným etnikám (Maďari, Česi, Poliaci a i.). Som presvedčený, že väčšina uvedomelých Slovákov tieto rozdiely vidí a dobre vníma. Ťažko je porovnávať hodnoty, ktoré národ získava vznikom štátnej zvrchovanosti s ekonomickou dočasnou ujmou, ktorá je nevyhnutným sprievodným javom rozdelenia štátu.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.