Za prácu aj plácu...

V porovnaní s EÚ sú mzdy na Slovensku nízke. Doma si však za ne kúpime takmer to isté čo Gréci či Portugalci. A iba necelých trikrát menej než Nemci. Slováci sú podľa štúdie Medzinárodnej organizácie práce ešte stále jedným z najpracovitejších národov na svete. Aspoň pokiaľ ide o počet hodín, ktoré v práci strávime. Prieskumy verejnej mienky na druhej strane ukazujú, že väčšina z nás nie je spokojná s platom, ktorý poberá, a chcela by pridať. Prečo si teda nezarobíme viac peňazí, keď toľko pracujeme?

Príčina je podľa ekonómov v spôsobe, akým sa u nás pracuje. To, čo Slováci urobia za osem hodín, zvládnu v EÚ za polovicu času. Ekonómi tomu vravia nízka produktivita práce. Jediná cesta k vyšším mzdám teda vedie cez vyššiu produktivitu práce. Mzdy môžu rásť iba o toľko, na koľko si zarobíme. A práve väčšia produktivita je základnou podmienkou väčšieho rastu. To, že toto zlaté pravidlo stopercentne funguje, najlepšie dokumentuje vývoj v mnohých krajinách. Výkonnosť ekonomiky sa odvíja práve od produktivity práce. Vyspelé európske krajiny, ako napríklad Nemecko, Veľká Británia, zberajú ovocie technologickej revolúcie, ktorej pred dvadsiatimi rokmi dali zelenú. Nové technológie vytvorili desaťtisíce pracovných miest, zdokonalili riadenie podnikov a znížili výrobné náklady. O niečom podobnom môžeme na Slovensku zatiaľ iba snívať. Ani táto pesimistická vyhliadka nemení však nič na skutočnosti, že mzdy slovenských zamestnancov nie sú až také nízke, ako sa na prvý pohľad zdá. Pravda, Nemci v prepočte na koruny dostávajú osemkrát viac a priemerný plat v EÚ je pri súčasnom kurze slovenskej koruny takmer šesťkrát väčší.

Samotná výška mzdy však nie je pre väčšinu ľudí dôležitá. Oveľa viac nás totiž zaujíma, čo si za svoje peniaze môžeme kúpiť. Na takéto porovnanie miezd sa používa prevedenie na tzv. paritu kúpnej sily. Tento ukazovateľ vyrovnáva cenové odlišnosti v jednotlivých krajinách, ktoré sú často veľmi vysoké (napríklad ceny v SR dosahujú iba necelých 45 % priemeru EÚ). Ide vlastne o akési prevedenie na spoločného menovateľa. Na prvý pohľad nižšie platy sa tak môžu niekoľkonásobne zvýšiť. A to je čiastočne aj náš prípad. Podľa parity kúpnej sily sú slovenské platy takmer rovnaké ako v Portugalsku a Grécku a iba dvakrát nižšie ako v Španielsku. Inými slovami: za priemernú mzdu (vlani to bolo 12 300 Sk mesačne hrubého) si Slováci môžu kúpiť dvakrát menej tovaru než Španieli, ale približne rovnaké množstvo ako Portugalci. Najväčšie rozdiely sú medzi životným štandardom tzv. stredného stavu. Učiteľ na základnej škole si v Nemecku môže pri nakupovaní dovoliť triapolkrát viac než jeho slovenský kolega.

Situácia sa však radikálne zmení, len čo vycestujeme za hranice, kde sa výhoda relatívne nízkych cien okamžite stráca. Aby sme sa v takejto chvíli finančne vyrovnali priemernému Nemcovi, museli by sme mať v peňaženke viac ako osemdesiattisíc korún na mesiac, teda sedemapolnásobok, ktorý nám chýba pri porovnaní nominálnych miezd. Učitelia by si na tridsať dní pobytu museli do peňaženky vložiť viac ako 120-tisíc Sk.

Eleonóra Bujačková