Keď chýba styčný dôstojník

Exportérom pomôže iba koordinácia ministerských rezortov

Napriek tomu, že vlády na Slovensku od vzniku samostatnej republiky deklarujú podporu domácim exportérom, vlaňajšia bilancia nastavila nekompromisné zrkadlo pravdy: dovoz o 100 mld. Sk prevýšil objem tovarov, ktoré dokázali naše firmy umiestniť na svetových trhoch. Z vládneho Komplexného programu podpory exportu sa toho v praxi veľa neplní. Napriek tomu, že v minulom roku boli schválené viaceré podporné programy, ako napr. program podpory exportu výrobkov, elektronického obchodu, marketingových informácií, účasti na medzinárodných výstavách a rozvoja priemyselných zón. V súvislosti s uvedenou správou vláda uložila ministrovi financií rozpracovať závery misie MMF z marca 2002 s cieľom dodržania fiškálneho deficitu v roku 2002 (bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk) do výšky 3,5 % HDP do 15. apríla. Minister má tiež do toho istého dátumu v spolupráci s guvernérom NBS a prezidentom P FNM prehodnotiť a kvantifikovať použitie príjmov z privatizácie v roku 2002 na splácanie zahraničného dlhu. Kabinet minulý týždeň rozhodol aj o navýšení kapitálových zdrojov pre Eximbanku v etape prípravy štátneho rozpočtu na rok 2003 pre export produkcie a investičných celkov na rizikovejšie teritóriá s novými exportnými príležitosťami, podľa rozpočtových možností do 30. júna 2002. V uznesení vláda ďalej ukladá ministrovi hospodárstva, aby do konca júla predložil na rokovanie vlády návrh na optimalizáciu obchodno-ekonomických oddelení pri Zastupiteľských úradoch SR z hľadiska našich exportných záujmov pri zohľadnení aspektu ekonomického, personálneho a materiálno-technického. Minister hospodárstva spolu s ministrami financií a poľnohospodárstva by tiež mali pomáhať dotknutým podnikateľským subjektom, zväzom a združeniam pri vytváraní systému verejných podnetov v oblasti ochrany výrobných odvetví a vnútorného trhu. Spätný pohľad na doterajšie obdobie ukazuje, že v praxi sú

podniknuté kroky

skôr kontraproduktívne. Ministerskí úradníci pokračujú v kompetenčnom spore o to, pokiaľ siahajú „mantinely“ ministerstva hospodárstva a kde je už parketa rezortu zahraničných vecí. Pritom ani v tomto prípade netreba „objavovať Ameriku“, ale uplatňovať vo svete osvedčené postupy, keď predstavitelia obchodných zastupiteľstiev veľmi precízne dopĺňajú a rozširujú podnikateľský diapazón diplomatických aktivít. Takúto úlohu chceli ešte pred rokom 1998 plniť delegatúry Fondu na podporu zahraničného obchodu (FPZO). V skutočnosti sme ich prakticky v zárodku zlikvidovali. Údajne preto, aby sa majetok do nich vložený stal lacnou korisťou Slovenskej agentúry pre rozvoj zahraničného obchodu a investícií (SARIO). Deštrukčnej činnosti sme boli svedkami v období, keď SARIO viedol Alan Sitár, poradca premiéra M. Dzurindu. Darmo apeloval vtedajší veľvyslanec Európskej komisie v SR Walter Rochel na slovenskú vládu, že tak podpora zahraničného obchodu, ako aj práca so zahraničnými investormi musia byť pod jednou strechou. Vicepremiér pre ekonomiku sa snažil prihrievať

polievočku ľuďom

okolo A. Sitára, R. Minaroviča a N. Haberovej a tvrdohlavo presadzoval, aby do styku s potenciálnymi investormi prichádzalo prvom rade SARIO. Až na sklonku volebného obdobia sa situácia dostáva do európskych koľají. K rozumu nás však musel prinútiť v podstate až ultimatívny postoj Bruselu, ktorý ďalší tok europeňazí na projekty podmieňoval aj štandardným usporiadaním vzťahov v agentúre SARIO i navonok smerom k rezortom. Minister Ľubomír Harach po predchádzajúcom výberovom konaní vymenoval nového riaditeľa agentúry SARIO Artura Bobovnického, ktorý sa ujal funkcie 1. 2. 2002. Kompetencie sa upravili na európsky rozmer, stratili sme však štyri roky. Pokiaľ ide o malých a stredných podnikateľov, ktorých chceme prioritne preferovať (v dobrom zmysle slova), treba pripomenúť, že v rámci Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) sa plní Program obchodných miest (Trade Point Programme). Tvorí súčasť stratégie zapájania všetkých krajín, najmä však rozvojových a transformujúcich sa ekonomík, do medzinárodnej obchodnej výmeny. Obchodné miesta sa sústreďujú na široké využívanie elektronických transakcií v medzinárodnom obchode prostredníctvom prepojenia na globálnu sieť GTPnet a na riešenie s tým spojených problémov v oblastiach ako zdaňovanie,

súkromné platby,

bezpečnosť, kryptografia, intelektuálne vlastníctvo a regulácia. TP Slovakia zriadili ako neziskový subjekt, ktorého príjmy sú určené výlučne na rozvoj vlastných služieb. Základom bolo vytvorenie a prevádzkovanie virtuálneho obchodného miesta na uľahčenie obchodu hlavne malým a stredne veľkým firmám SR a poskytovania komplexných e-business služieb klientom TP Slovakia. Výsledok analýzy z obdobia rokov 2000 až 2001 potvrdil predchádzajúce poznatky, že v SR je veľmi malá gramotnosť i vlastná motivácia malých a stredných firiem na využitie nových nástrojov rozvoja firiem, predovšetkým na báze e-business nástrojov, ktoré vo svete jednoznačne dominujú. Všetky analyzované štáty EÚ poskytujú masívnu podporu pre rozvoj firiem hlavne formou e-businessu, a to aj napriek tomu, že aktuálna vlastná angažovanosť firiem EÚ v e-businesse je viac ako 31-percentná. Miera rastu obratu firiem, ktoré využívajú e-business, je v priemere viac ako 2,2-krát vyššia ako rast obratu firiem, ktoré e-business vôbec nevyužívajú (Giga Information Group). Odborníci sa zhodujú, že koordinovaný nadrezortný prístup k riešeniu problémov zahraničného obchodu SR sa mal naštartovať už dávno, hranie sa na

vlastnom piesočku

je na škodu veci. Medzi každým obchodným zastupiteľstvom, ambasádou a rezortmi a podnikmi na domácej pôde musí pružne fungovať „styčný dôstojník“, ktorý má dobre prečítaný daný trh, zároveň je v kontakte so slovenskými firmami a takto im dokáže účinne pomôcť. Jednoduchá logika, ktorú naozaj nie je ťažké pochopiť. Pravda, pokiaľ sa do toho nepletie politika.

Tibor Bucha