Doprava, ale aj zdravotníctvo

Úroveň služieb limituje záujem podnikateľov o investovanie

Prístup rezortu zdravotníctva k reforme verejnej správy patril doteraz k tým menej prehľadným a často sa menil. Obce ako záujemcovia neboli vždy uprednostňované ani v prípade obvodných zdravotných stredísk napriek tomu, že ich prevádzka sa úzko dotýka občanov príslušnej obce. Obce a mestá však nebudú môcť rezignovať na problémy zdravotníctva. Ako uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník primátor Lučenca a predseda zdravotníckej sekcie Rady ZMOS Jozef Murgaš (Mesto Lučenec a jeho primátor sú nositeľmi ocenenia Zlatý biatec za tvorbu občiansky, kultúrne a podnikateľsky žičlivého prostredia), súčasná transformácia tohto rezortu je o to zložitejšia, že zdravotníctvo sa „nachádza na pokraji totálneho kolapsu, hlavne čo sa týka financovania nemocníc. Keďže na obzore nie je nový systém ich financovania, existuje obava, že po transformácii by nemocnice neboli schopné zabezpečovať patričnú úroveň zdravotníckych služieb. Treba povedať, že keď bude ministerstvo zdravotníctva prenášať kompetencie na VÚC, alebo samosprávy nižšieho typu, počíta v rozpočte s financovaním tzv. ťažkej zdravotníckej techniky. Ide napríklad o financovanie röntgenologickej diagnostiky. Ministerstvo má zriadiť

investičný fond

v predpokladanom objeme od 600 mil. do 900 mil. Sk ročne, ktorý by slúžil na obmenu týchto zariadení. Treba však povedať, že proces transformácie zrejme vyústi do redukcie lôžkových zariadení. Je ťažké udržať stav, keď sú nemocnice v neveľkých vzdialenostiach od seba. Toto bude najbolestivejšou stránkou transformácie. Tejto fáze sa štát dokázal šikovne vyhnúť, hoci návrhy na redukciu existovali.“ Podľa J. Murgaša treba vypracovať úplne nový poistný aj výberový systém a treba pripraviť nový spôsob financovania zdravotníckych zariadení. „Starostom a primátorom sme odporučili, že ak obecné zastupiteľstvá budú súhlasiť s prechodom na neziskové organizácie, aby dávali súhlas na takúto zmenu v prípade, že majú v regióne dostatočne ekonomicky silné subjekty. Nezisková organizácia totiž bude mať zabezpečené viaczdrojové financovanie. Sčasti z rozpočtu ministerstva, ale aj z poisťovní a tých ekonomických subjektov, o ktorých sa predpokladá, že by mali mať miesto v orgánoch nemocníc. Na Slovensku je už niekoľko prípadov, keď práve ekonomicky silné firmy dokázali nemocnice udržať a vybudovať na veľmi slušnej úrovni aj ich zdravotnícku techniku,“ zdôraznil J. Murgaš. Môže sa stať, že niekto povie, „ja chcem mať nemocnicu ako verejnoprospešnú a neziskovú. Slúži však niekoľkým okresom, ale financovať ju bude ten, kto dal na to súhlas, povedzme mesto. Ale ostatní sa nebudú chcieť na tom spolupodieľať. Preto presadzujeme, aby sa regionálne združenia ZMOS tiež vyjadrili, či chcú nemocnicu ako verejnoprospešnú a neziskovú, ale súhlasom ich chceme zaviazať, aby sa spolupodieľali prostredníctvom budúceho svojho zástupcu v orgánoch nemocnice na jej riadení“. Pretože oblasť Lučenca sa snaží prilákať viacerými ekonomickými aktivitami zahraničných podnikateľov, opýtali sme sa primátora, akú úlohu v tom zohrávajú zdravotnícke služby. „U zahraničného podnikateľa, ktorý príde, patrí k základným otázkam,

aká je úroveň

našich zdravotníckych služieb. Ak sa hovorí len o dostupnosti regiónov prostredníctvom vybudovaných komunikácií, tak je to omyl, lebo každý zo zahraničných investorov nám položí otázku súvisiacu s kvalitou zdravotníctva. Za náš región môžem povedať, že táto oblasť je na veľmi dobrej úrovni.“ V tejto súvislosti pripomenul, že región je pred dokončením silikátovej priemyselnej zóny. Zdôraznil však, že po teroristických útokoch na USA dňa 11. septembra 2001 sa im sťažila rokovacia pozícia s investormi predovšetkým z USA. Ide skôr o ich vnútorné problémy, ale aj istú obavu o politickú stabilitu na Slovensku. Vladimír Turanský