Knieža Svätopluk a tri prúty

ZMOS sa nemá právo vzdať toho, čo mu zo zákona patrí

To, že ZMOS považuje cestovný ruch za jedno z prioritných národohospodárskych odvetví, je známe už dávno. Známe je však aj to, že ho finančne začne podporovať len vtedy, ak bude známy mechanizmus fungovania lokálnych združení cestovného ruchu. „Nikdy účelovo nemeníme svoje názory,“ vyhlásil Michal Sýkora, jeho predseda. „Chápeme význam cestovného ruchu, ktorý zohráva pri riešení zamestnanosti i na zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Nerozumieme však, prečo by sme sa mali vzdať časti príjmov z rozpočtu obcí a miest, o použití ktorých rozhodujú poslanci v prospech združení cestovného ruchu organizovaných na dobrovoľnej báze, pokiaľ postavenie obce v združení nie je pravidlami vopred presne vymedzené.“ Z cestovného ruchu plynú peniaze do rozpočtu nielen obciam a mestám, ale aj štátu, a to je ďalší dôvod, prečo ZMOS požaduje od štátu rovnakú zainteresovanosť na podpore rozvoja cestovného ruchu v regióne (v pomere 1:1). Nehovoriac o tom, že spolupráca štátu a samosprávy na

lokálnych aktivitách

pozitívne ovplyvní ich vzájomnú komunikáciu a posilní ekonomickú situáciu priamo v regióne. Aj keď cestovný ruch „nezachráni“ ekonomiku vo všetkých regiónoch Slovenska, v niektorých oblastiach sa môže stať predsa len rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim príjmy tak miestneho obyvateľstva, samosprávnych orgánov, ako aj štátu. Združenia cestovného ruchu majú už svoju históriu. Napríklad Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry vzniklo už začiatkom 90. rokov a teší sa mimoriadnej pozornosti Gabriela Ondroviča, primátora mesta Vysoké Tatry. Počas rokov potvrdilo potrebu svojej existencie v oblasti marketingu a vytvárania regionálneho produktu Vysokých Tatier, aj v oblasti organizovania a poskytovania verejno-prospešných služieb, ktorých v cestovnom ruchu naozaj nie je málo. Na báze „Svätoplukových troch prútov“ členovia

čerpajú výhody

z organizácie, ktorá vytvára platformu pre združovanie finančných prostriedkov a ich lepšie využívanie. Lenže ako správne poznamenáva Michal Sýkora, nečlenovia „sa tiež vezú, a to dokonca zdarma“, pretože združenie cestovného ruchu pracuje v prvom rade pre rozvoj podmienok cestovného ruchu v regióne. Napriek svojmu historickému opodstatneniu, združenia cestovného ruchu stále prešľapujú na jednom a tom istom mieste. Očakávaný návrh vyhlášky o združeniach nie je definitívny. O jeho obsahu Michal Sýkora hovoril s ministrom hospodárstva Ľubomírom Harachom už pred mesiacom. „V diskusii sme sa pochopili,“ konštatuje M. Sýkora. Dôležité je však to, čo je na papieri, teda ako znie návrh vyhlášky. Doriešenie legislatívnej úpravy tejto oblasti sľuboval Národný program rozvoja cestovného ruchu v SR v roku 2001. Je apríl 2002 a vyhláška vo svojom znení stále ešte nevyhovuje. Pritom sa rieši stále len lokálna úroveň a regionálna úroveň, ktorá prináleží veľkým územným celkom a ktorá by mala riešiť Európskou úniou sledovanú schopnosť riadenia trvalo udržateľného cestovného ruchu. Bilancovanie zdrojov cestovného ruchu a ich optimálneho využívania zostáva stále bokom, čiže je stále doslova len predmetom pozornosti niekoľkých teoretikov.

Rudolfa Vallová