Geneticky modifikované?

Azda iba jadrová energetika a klonovanie vyvoláva také kontroverzné diskusie, ako geneticky modifikované potraviny. Britský spravodajský server BBC News položil pred niekoľkými mesiacmi viaceré základné otázky zástupcom oboch táborov . Otázky zneli: Potrebujeme geneticky modifikované potraviny? Aké vplyvy na ľudské zdravie bude mať ich konzumácia? Mali by takéto potraviny prechádzať klinickými skúškami? Niektoré rastliny sú geneticky upravené tak, aby boli odolné i proti veľmi silným pesticídom - bude užívanie týchto pesticídov škodiť životnému prostrediu?

Postoj, ktorý zastáva Greenpeace, je jasný: Geneticky modifikované potraviny nepotrebujeme. Odmietajú aj argument, že treba geneticky upravovať potraviny, aby sa najedli hladujúci, pretože podľa nich je na svete jedla dostatok - je to chudoba a nerovnosť, pre ktoré niektorí ľudia nemajú dosť jedla.

V súčasnosti sa všetky farmaceutické produkty podrobujú rozsiahlym klinickým testom, pretože verejnosť je znepokojená možnými vedľajšími negatívnymi účinkami. Nepriaznivé účinky geneticky modifikovaných potravín, zdá sa, ľudí príliš neznepokojujú napriek tomu, že každý z nás počas života skonzumuje iba relatívne malé množstvo liekov v porovnaní s potravinami. Vedci zdôrazňujú, že uvoľňovanie geneticky modifikovaných rastlín do potravinového reťazca a životného prostredia má obrovský potenciál nepredvídateľných vedľajších reakcií.

Na druhej strane pripomínajú, že na to, aby sme zachovali prírodnú biodiverzitu a zároveň umožnili poľnohospodárom produkovať dostatok potravín, potrebujeme prijať technológie genetického modifikovania, ktoré umožnia zvýšiť poľnohospodársku produkciu bez súčasného zvýšenia cien. Geneticky modifikované potraviny by mohli rásť i na menej úrodnej pôde, a teda nebude nutné ďalej ničiť primárne prirodzené prostredie. Klinické skúšky nie sú vylúčené v prípade, že by išlo o produkt určený na priamu spotrebu. Treba si však uvedomiť, že geneticky modifikované potraviny sú absolútne odlišné od farmaceutických produktov určených na zabíjanie mikroorganizmov alebo na priame pôsobenie na ľudské telo.

Pokiaľ ide o umiestňovanie takzvaných cudzích génov do rastlín - takmer totožné gény, ktoré boli objavené v rastlinách a živočíchoch, dokazujú ich spoločné dedičstvo z dôb evolúcie a naznačujú, že existujú prirodzené mechanizmy, ktoré prenášajú gény medzi nepríbuznými druhmi. Verejnosť by si však mala byť istá, že výskum v tejto oblasti podlieha prísnym regulačným mechanizmom, ktoré berú do úvahy nielen bezpečnostné, ale aj etické aspekty vzťahujúce sa na ľudské zdravie i životné prostredie.

(kab)