Podnikanie popri zamestnaní

Popri svojom hlavnom zamestnaní príležitostne dlhoročne podnikám. Mám živnosť v oblasti vývoja softvéru, poradenskej a lektorskej činnosti. Za rok 2000 som mal hrubý príjem vyšší ako 100 000 Sk. Ak mám hrubý príjem vydokladovaný výdavkami a tento príjem mám iba príležitostný, je spôsob platenia iba za mesiace s príjmami alebo všeobecne za každý mesiac? Čo sa rozumie pod pojmami „hrubý príjem“, „vymeriavací základ“ a ako je to s platením poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti ?

- Na prvý pohľad sa zdá, že znenie zákonov upravujúcich platenie poistného do jednotlivých poistných fondov je rovnaké. Opak je však pravdou. Od 1. januára 2001 došlo najmä k novým zmenám v oblasti sociálneho zabezpečenia v dôsledku „novej filozofie“ vo veci účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb v závislosti od výšky ich (hrubého) príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

Najväčší problém spočíval a naďalej spočíva v prípade platenia poistného na zdravotné poistenie z dôvodu, že zákonodarca od 1. júna 1998 ustanovil, že samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na zdravotnom poistení už z „iného dôvodu“ platia poistné na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu - teda z polovice pomernej časti základu dane za podmienky, že „táto polovica pomernej časti základu dane“ je vyššia ako 3000 Sk (§ 13 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Aby bola zachovaná rovnosť občanov pred zákonom, určenie vymeriavacieho základu aj na účely zdravotného poistenia v prípade samostatne zárobkovo činných osôb bez zreteľa, či ide o osoby, ktoré sú alebo nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu bolo ustanovené rovnako, a to ako „polovica“ pomernej časti základu dane. Zákonodarca však mal správne dokončiť, že vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré sú na zdravotnom poistení zúčastnené už z iného dôvodu, je síce „polovica pomernej časti základu dane“ z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, ale len ak je pomerná časť uvedeného základu dane (teda mesačný príjem) vyššia ako 3000 Sk (čiže nie polovica pomernej časti). Tým by došlo aj k zjednoteniu pojmu vymeriavacieho základu SZČO popri zamestnaní na účely zdravotného poistenia s pojmom vymeriavacieho základu na účely príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ako aj na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.

Z uvedeného vyplýva, že je nevyhnutné rozlišovať pojem „príjem“ na účely určovania tzv. hrubého ročného príjmu podľa § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov za rok 2000 najmä na účely vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, teda bez odpočítania výdavkov,

- „príjem“ na účely určovania tzv. pomernej časti základu dane z príjmov ( mesačný príjem) fyzických osôb získaných v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti, čiže čiastkový základ dane z príjmov znížený o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Tento pojem sa používa na účely platenia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie i príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

Príjem SZČO sa zisťuje ako pomer čiastkového základu dane a počtu kalendárnych mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, zodpovedajúceho dobe prevádzkovania činnosti v rozhodujúcom období, teda v predchádzajúcom kalendárnom roku. Z uvedeného vyplýva, že nie je rozhodujúce, či váš príjem je iba príležitostný, ale rozhodujúci je počet kalendárnych mesiacov, počas ktorých skutočne prevádzkujete samostatnú zárobkovú činnosť. S poľutovaním možno konštatovať, že legislatíva v oblasti platenia odvodov do fondov, ktoré sa týkajú každého ekonomicky činného subjektu namiesto zjednodušovania a zjednocovania, sa zbytočne každou novelou zneprehľadňuje a stále viac komplikuje, najmä v prípade malých a stredných podnikateľov.

Z toho dôvodu na záver uvádzame tabuľky, ktoré by aspoň čiastočne mali pomôcť fyzickým osobám (SZČO) zúčastneným na poistení už z iného dôvodu (napríklad z pracovného pomeru), ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, zorientovať sa pri platení odvodov do jednotlivých verejnoprávnych inštitúcii, teda či sú alebo nie sú povinné platiť jednotlivé druhy odvodov, prípadne kedy im táto povinnosť vzniká.

A. Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka (§ 16 ods. 5 zákona NR SR č.274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). To platí aj pre samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu (napríklad z pracovného pomeru - čo je váš prípad).

Od 1. 1. 2001 v ustanovení § 14 sa vypustil odsek 8 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 467/2000 Z. z. z dôvodu prijatia „novej filozofie“ účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, podľa ktorej účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení vzniká samostatne zárobkovo činným osobám, ak ich (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 1999 podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, resp. za rok 2000 podľa § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov je vyšší ako 100 000 Sk (§ 6 ods. 1 písm. c) a § 145 a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z.).

Vzhľadom na túto skutočnosť mohli vzniknúť viaceré nasledujúce situácie, napríklad SZČO za rok 1999 i 2000 mala nižší príjem ako 100 000 Sk či za rok 1999 i 2000 mala príjem vyšší ako 100 000 Sk (váš prípad) alebo za rok 1999 mala príjem nižší ako 100 000 Sk a za rok 2000 mala príjem vyšší ako 100 000 Sk, prípadne opačne.

SZČO popri zamestnaní s príjmom (za rok 1999 i 2000) vyšším ako 100 000 Sk

Samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, teda napríklad z pracovného pomeru, ktorej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 1999 bol vyšší ako 100 000 Sk, bola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu, ktorý je však najmenej 4000 Sk a najviac 32 000 Sk (§ 16 ods. 11 písm. a) a § 16 ods. 13 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Príklad č. 1: SZČO mala (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 1999 vo výške 200 000 Sk (teda bez odpočítania výdavkov).

Základ dane za rozhodujúce obdobie (v roku 1999) mala iba napríklad 72 000 Sk (čiže po odpočítaní výdavkov).

Pomerná časť základu dane (príjem) je 6000 Sk.

Výpočet: 72 000 : 12 = 6000

Vymeriavací základ = polovica pomernej časti základu dane je 3000 Sk (menej ako 4000 Sk).

Výpočet: 6000 : 2 = 3000 Sk

Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade mala SZČO popri zamestnaní povinnosť naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % z vymeriavacieho základu najmenej zo sumy 4000 Sk mesačne, teda 192 Sk a na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu tiež najmenej zo sumy 4000 Sk, čiže 1120 Sk, a to až do 30. júna 2001. (Za mesiac jún 2001 mala povinnosť zaplatiť poistné najneskôr 9. júla 2001, pretože posledný deň - 8. júl 2001 pripadol na deň pracovného pokoja - § 21 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení zákona č. 242/2001 Z. z.).

Príklad č. 2: Tá istá SZČO mala (hrubý) príjem i základ dane za rozhodujúce obdobie - za rok 2000 napríklad 126 000 Sk.

Pomerná časť základu dane (teda príjem) je 10 500 Sk.

Výpočet: 126 000 : 12 = 10 500

Vymeriavací základ = polovica pomernej časti základu dane je 5250 Sk.

Výpočet: 10 500 : 2 = 5250

Z uvedeného vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu s (hrubým) príjmom za rok 2000 vo výške 126 000 Sk, je povinná naďalej, teda od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 platiť poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % z vymeriavacieho základu 5250 Sk, teda 252 Sk a na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu 5250 Sk, čiže 1470 Sk. Uvedené poistné za mesiac júl 2001 bola povinná zaplatiť najneskôr do 8. augusta 2001 (§ 21 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

B. Zdravotné poistenie

Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré sú na zdravotnom poistení zúčastnené už z iného dôvodu (podľa § 13 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení zákona NR SR č.124/1998 Z. z. - účinný od 1. júna 1998) je polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, ak (táto polovica) je vyššia ako 3000 Sk.

Vymeriavací základ podľa § 13 ods. 11 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov (zistený podľa § 13 odsekov 1 až 6 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) je však najmenej

- 3000 Sk,

- 2250 Sk, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

- 1500 Sk, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.

Príklad č. 3: SZČO mala základ dane za rozhodujúce obdobie (rok 2000) napríklad 72 000 Sk (teda po odpočítaní výdavkov).

Pomerná časť základu dane (teda príjem) je 6000 Sk.

Výpočet: 72 000 : 12 = 6000

Vymeriavací základ = polovica pomernej časti základu dane je 3000 Sk (čiže je rovných 3000 Sk, teda nie je vyššia ako 3000 Sk).

Výpočet: 6000 : 2 = 3000

Z uvedeného vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na zdravotnom poistení už z iného dôvodu, ktorej polovica pomernej časti základu dane (teda vymeriavací základ) za rok 2001 bola rovných 3000 Sk, teda nebola vyššia ako 3000 Sk, od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 nie je vôbec povinná z tejto samostatnej zárobkovej činnosti platiť poistné na zdravotné poistenie.

Príklad č.4: Hrubý príjem a zároveň základ dane za rozhodujúce obdobie - za rok 2000 SZČO popri zamestnaní mala vo výške 126 000 Sk.

Pomerná časť základu dane (čiže príjem) je 10 500 Sk.

Výpočet: 126 000 : 12 = 10 500

Vymeriavací základ = polovica pomernej časti základu dane je 5250 Sk (teda je vyššia ako 3000 Sk).

Výpočet: 10 500 : 2 = 5250 Sk

Z uvedeného vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na zdravotnom poistení už z iného dôvodu, ktorej polovica pomernej časti základu dane z príjmov (teda vymeriavací základ) dosiahnutá v rozhodujúcom období za rok 2000 je vyššia ako 3000 Sk, je povinná platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto samostatnej zárobkovej činnosti od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 vo výške 14 % z vymeriavacieho základu v sume 5250 Sk mesačne, teda 735 Sk mesačne.

Na účely zdravotného poistenia v prípade samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na zdravotnom poistení už z iného dôvodu je potrebné sledovať „polovicu“ pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, teda či je vyššia ako 3000 Sk (vzniká povinnosť platiť poistné) alebo nižšia ako 3000 Sk (poistné neplatia).

C. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Polovica pomernej časti sumy, o ktorú príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, je vymeriavacím základom aj vtedy, ak táto suma nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 60 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Ak však samostatne zárobkovo činná osoba už platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti z iného dôvodu, nie je povinná platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti, ak jej pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období z tejto činnosti je nižšia ako 3 000 Sk (§ 57 ods. 5 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

Vymeriavací základ na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osoby nesmie byť nižší ako 3000 Sk, ak zákon ďalej neustanovuje inak (§ 63 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Príklad č. 5: SZČO mala základ dane za rozhodujúce obdobie - za rok 1999 vo výške 72 000 Sk.

Pomerná časť základu dane (teda príjem) je 6 000 Sk (čiže nie je nižšia ako 3000 Sk, ale je vyššia).

Výpočet: 72 000 : 12 = 6 000

Vymeriavací základ = polovica pomernej časti základu dane je 3000 Sk.

Výpočet: 6000 : 2 = 3000 Sk

Z uvedeného vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá už platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti z iného dôvodu (z hlavného pracovného pomeru) a ktorej príjem, teda pomerná časť základu dane z tejto činnosti za rok 1999 bola vo výške 6000 Sk mesačne, čiže príjem nie je nižší ako 3000 Sk mesačne, bola od 1. júla 2000 do 30. júna 2001 povinná platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti aj z tejto samostatnej zárobkovej činnosti, a to vo výške 3 % najmenej zo sumy 3000 Sk mesačne, čiže 90 Sk.

Príklad č.6: Hrubý príjem a zároveň základ dane za rozhodujúce obdobie - za rok 2000 SZČO popri zamestnaní mala vo výške 126 000 Sk.

Pomerná časť základu dane (príjem) je 10 500 Sk, (teda je vyššia ako 3000 Sk).

Výpočet: 126 000 : 12 = 10 500

Vymeriavací základ = polovica pomernej časti základu dane je 5250 Sk.

Výpočet: 10 500 : 2 = 5250 Sk

Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade SZČO popri zamestnaní s príjmom (teda pomernou časťou základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období - za rok 2000) vo výške 10 500 Sk, od 1. júla 2001 do 30. 6. 2002 je povinná platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 3 % z vymeriavacieho základu 5250 Sk mesačne, čiže 157,50 Sk, zaokrúhlene nahor 158 Sk (§ 58 ods. 7 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

V prípade samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré platia príspevok na poistenie v nezamestnanosti už z iného dôvodu je potrebné sledovať pomernú časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, teda či je nižšia ako 3000 Sk (vtedy príspevok neplatia).