Poslanci žiadajú hlavy

S odmietavým postojom poslancov sa včera stretla správa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Mariána Juska o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky vrátane vyvodenia osobných dôsledkov. Parlament na návrh nezávislého poslanca Viliama Oberhausera (predtým SNS) požiadal M. Juska o dopracovanie správy tak, aby obsahovala konkrétne opatrenia voči osobám, porušujúcim zákon v Devín banke (DB) a voči funkcionárom NBS zodpovedným za kontrolu činnosti bánk. Navyše poslanci Národnej rady uznesením požiadali generálneho prokurátora, aby zabezpečil prešetrenie možnej trestnoprávnej zodpovednosti vedenia Národnej banky Slovenska. Poslancov zrejme neuspokojili personálne zmeny, ktoré sa udiali po prepuknutí kauzy Devín banka na vrchných postoch v NBS. Z funkcie vrchného riaditeľa Úseku bankového dohľadu NBS musel 31. januára odísť Tibor Kašiak, a to „vzhľadom na nedostatky pri výkone dohľadu nad bankovým sektorom“. Nahradil ho Milan Horváth, predtým pôsobiaci ako predseda Prezídia Fondu ochrany vkladov (FOV). V súvislosti s nedostatkami pri výkone bankového dohľadu boli následne odvolaní traja riaditelia odborov a ďalší štyria vedúci oddelení boli zbavení funkcií a nahradení novými ľuďmi. Ako sa pre Hd vyjadril Ján Onda, hovorca NBS, „Národná banka Slovenska akceptuje dopracovanie predmetnej správy, avšak nie je orgánom činným v trestnom konaní a opatrenia voči osobám porušujúcim zákony v DB uskutočnila už tým, že podala dve oznámenia o nezvyčajných operáciách na Úrad finančnej polície SR a tri oznámenia, resp. podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s DB“. NBS teda nevidí problém, aby bola správa o tieto skutočnosti doplnená. „Rovnako NBS doplní správu aj o opatrenia uskutočnené voči funkcionárom NBS,“ dodal Onda. Podľa Ondu vedenie NBS víta uznesenie parlamentu, pretože je presvedčené, že sa preukáže, že nekonalo protizákonne. „Zároveň sa tak vytvára priestor na ukončenie polemiky v kauze Devín banka,“ dodal Onda.

Jusko v rozsiahlej predkladanej správe, ktorú si parlament vyžiadal po páde banky, prízvukoval najmä zmeny, ktoré sa udiali v legislatívnej činnosti. Neobišiel však ani organizačné a personálne zmeny v centrálnej banke a nezabudol dodať, že podobné problémy v bankovom sektore zaznamenali aj v iných krajinách.

Medzi konkrétne príčiny pádu niektorých slovenských bánk M. Jusko v správe uviedol napríklad nedôsledné dodržiavanie zásad spoločného riadenia a kontroly bankových činností v oblasti rozdelenia právomocí a zodpovedností vrcholového manažmentu, dozornej rady a útvaru kontroly, značné rozdiely medzi zákonom stanovenými požiadavkami v oblasti účtovníctva a požiadavkami Medzinárodných účtovných štandardov (IAS), ako aj zdĺhavosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri upevňovaní zákonnosti a pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej činnosti v oblasti hospodárskej kriminality (neukončené podania o podozrení zo spáchania trestných činov).

Ivana Sedliaková