Zaplavíme Európu?

Aj podnikatelia za hranice

Každý tretí občan SR uvažuje v budúcnosti o ceste do zahraničia na viac ako mesiac, pričom najčastejším dôvodom takéhoto pobytu je práca. Vyplýva to z výskumu, ktorý koncom minulého roka na reprezentatívnej vzorke 1400 občanov vo veku od 18 do 64 rokov uskutočnili pracovníci VÚ práce, sociálnych vecí a rodiny (VÚ PSVR) Ing. Milan Líška, Ing. Anna Prušová a PhDr. Ľubomíra Srnánková. Tieto údaje sú v priamom kontraste s tým, čo zvyknú tvrdiť naši oficiálni predstavitelia, často vychádzajúc z faktov o nízkej migrácii za prácou v rámci Slovenska. Motívy zamýšľanej pracovnej migrácie sú prevažne ekonomické - teda vyšší zárobok a nedostatok pracovných príležitostí v SR, ale svoju úlohu zohrávajú aj ďalšie - zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku, získavanie a zdokonaľovanie odborných znalostí. U tej viac ako polovice (57 %) respondentov, ktorá neuvažuje o odchode do zahraničia na viac ako jeden mesiac, teda o odchode za prácou, sú hlavnými brzdami neuznanie dokladov o kvalifikácii, neznalosť cudzích jazykov, možné ťažkosti s hľadaním vhodnej práce v zahraničí, ale aj silná väzba na rodinu, priateľov a známych. Z toho vyplýva predpoklad, že vstup SR do EÚ a možnosť voľného pohybu pracovnej sily v jej rámci vyvolá zvýšený záujem o pracovný pobyt v niektorej z krajín spoločenstva. „Samozrejme, ide o postoje k odchodu do zahraničia a neznamená to, že jednotlivec skutočne odíde,“ upozorňuje riaditeľ VÚ PSVR Ing. Miroslav Danihel. Relatívne vysoký počet ľudí zvažujúci túto možnosť však signalizuje, že ide o jav, ktorému treba venovať mimoriadnu pozornosť a dôkladne analyzovať všetky súvislosti, ktoré podmieňujú rastúci trend k ekonomicky motivovanému odchodu mimo územia SR. Mal by k tomu prispieť podrobnejší rozbor údajov získaných výskumom, ako aj jeho opakovanie v pravidelných intervaloch, aby bolo možné sledovať tendencie vývoja. Rovnako dôležité je mať možnosť porovnať migračné tendencie so situáciou v ďalších kandidátskych krajinách. Dnes vieme, že potenciálny migrant za prácou do zahraničia je s pravdepodobnosťou 4:3 muž, najčastejšie vo veku od 24 či do 39 rokov, žijúci samostatne, teda slobodný, rozvedený či ovdovený, mierne prevažujú obyvatelia miest nad obyvateľmi z dedín. Neprekvapuje, že práca v zahraničí láka študentov (65 % tejto skupiny) a nezamestnaných (47 %). Aj vysoký záujem zamestnaných občanov pracovať v zahraničí (asi 29 %) sa dá vysvetliť pomerne jednoducho - niekoľkonásobným rozdielom výšky priemernej mzdy v SR v porovnaní s vyspelými krajinami Európy a túžbou po vyššej životnej úrovni. Za hlbšie skúmanie príčin možného odchodu však stojí fakt, že záujem odísť prejavilo až 41 % opýtaných podnikateľov a živnostníkov. Naznačuje to totiž - ako uvádzajú riešitelia štúdie - nespokojnosť s podmienkami podnikania v SR. Sme jednou z desiatich kandidátskych krajín EÚ, ktoré už uzavreli kapitolu Slobodný pohyb osôb. Táto kapitola sa netýka len migrácie, ale aj už spomínaného (vzájomného) uznávania odborných kvalifikácií, práv občanov, slobodného pohybu pracovníkov a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na citlivosť otázky pohybu pracovnej sily po vstupe nových členských krajín do EÚ je však navrhnuté prechodné obdobie, ktoré má prispieť k plynulej liberalizácii pohybu pracovníkov z nových členských krajín. Dnes platné opatrenia v súčasných členských štátoch EÚ budú platiť ďalej, pritom ktorýkoľvek členský štát môže zaviesť väčšiu slobodu pre pracovníkov zo SR vrátane voľného prístupu na trh práce, nesmie však podmienky sprísňovať. Súčasné bilaterálne zmluvy budú platiť ďalej a môžu sa ešte rozširovať. Tie máme v súčasnosti uzavreté s Nemeckom, Fínskom, Luxemburskom a Belgickom. Sú zamerané väčšinou na stáže či zdokonaľovanie odborných a jazykových schopností. Najneskôr do dvoch rokov po vstupe Slovenska do EÚ by súčasné členské štáty mali oboznámiť Európsku komisiu s tým, či mienia pokračovať v uplatňovaní svojich vnútroštátnych opatrení alebo trh práce otvoria. Po uplynutí päťročného prechodného obdobia v prípade vážnej nerovnováhy na trhu práce alebo jej hrozby môže členský štát oznámiť, že predlžuje svoje vnútroštátne opatrenia ešte o dva roky. V súvislosti so štúdiou, ktorú sme citovali, stojí ešte za zmienku, že viac ako 30 % z tých, ktorí vyjadrili záujem o prácu v zahraničí, by ju prijali nielen za legálnych podmienok, na tých trvá len 68 % záujemcov z oslovených respondentov. Toto číslo asi komentár nepotrebuje.

Zuzana Krútka