Bude to menej ako očakávali

Komentuje Zdena Rabayová

Okolo Recyklačného fondu, ktorý zriadil zákon o odpadoch, diskusie stále neutíchajú. Týkajú sa nielen samotnej opodstatnenosti jeho existencie, ale aj výšky poplatkov, problémov súvisiacich s fungovaním a systému prideľovania podpory z neho. Pripomeňme, že neštátny, účelový fond začal svoju činnosť od januára tohto roka. Napĺňa sa z poplatkov výrobcov a dovozcov vybraných komodít. Vzhľadom na skutočnosť, že v SR je využívanie odpadov ako druhotnej suroviny na veľmi nízkej úrovni, kompetentní sa naozaj snažia promptne odstraňovať bariéry, aby fond mohol čo najskôr plniť svoje úlohy. To znamená podporiť zber, zhodnotenie a spracovanie odpadov. Doslova za pochodu sa napríklad dotiahli daňové otázky. Zo stanoviska MF SR vyplýva, že fond neúčtuje k uhradeným príspevkom DPH a príspevky sú daňovými výdavkami. Aj keď rozbeh fondu zatienila skutočnosť, že až 90 % platieb na jeho účet bolo neidentifikovateľných, hlavná príčina bola v neznalosti zákona a nedostatku informácií o systéme platieb. Tú už vedenie fondu prakticky odstránilo. Žiaľ, stav účtov jednotlivých sektorov signalizuje, že do fondu sa pravdepodobne „vyzbiera“ podstatne menej, ako sa očakávalo. Za prvý štvrťrok sa do fondu dostalo len takmer 139 mil. Sk. Do konca roka to teda bude približne 1 mld. Sk, aj keď pôvodné odhady boli tri až štyri miliardy Sk. Do akej miery sa na nižších príjmoch podieľa snaha podnikateľských subjektov obchádzať zákon a do akej miery chybné analýzy odborníkov, ukáže už blízka budúcnosť.

V každom prípade sú už dnes však jasné viaceré fakty. Orgány fondu síce správne rozhodli, že nárok na príspevky budú mať obce len vtedy, ak sa zber a separovanie začlenia do uzavretého systému, čiže vyzberané množstvá sa aj spracujú a využijú ako druhotná surovina. No v danej situácii fond ťažko uspokojí nielen požiadavky samospráv, ale aj tých, ktorí s veľkými očami chystajú (vraj aj megalomanské) projekty recyklácie. Navyše viaceré podnikateľské zväzy a združenia chcú využiť pripravovaný zákon o obaloch a zavedením tzv. oprávnenej organizácie sa „vyslobodiť“ z platenia poplatkov do fondu. Podobne ako zástancovia myšlienky fondu majú aj oni v talóne na pohľad racionálne argumenty. V poslednom období s nimi prešli do útoku a na svoju stranu si získali aj MH SR. Nie je tiež vylúčené, že sa k nim pridajú aj spracovatelia odpadov, ktorí predstaviteľov MŽP SR i fondu varujú pred chybami v avizovanom systéme prideľovania prostriedkov z fondu. Upozorňujú, že „nevratné dotácie“ negatívne rozkolíšu podnikateľské prostredie v neprospech spoločností zaťažených úvermi a pôžičkami na investície do odpadového hospodárstva. Hoci AZZZ zasa stojí na strane rezortu životného prostredia a obhajuje myšlienku fondu, predsa len je najvyšší čas akceptovať aj názor druhej strany a hľadať kompromis. Veď redukcia komodít pri schválení zákona o obaloch by mohla spustiť proces vyčleňovania ďalších, až by zostalo z fondu len torzo. A už zaplatené prostriedky podnikateľov by boli nezodpovedne vyhodené do „luftu“, lebo by nepriniesli viditeľný výsledok.