Hospodársky denník
USD47,474 Sk
EUR41,72 Sk
CHF28,453 Sk
CZK1,359 Sk
  Pondelok  8.Apríla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Technologický odber istejší

Cena nezohľadňuje oprávnene vynaložené náklady výrobcov

Zvolenská teplárenská spoločnosť je najväčším výrobcom tepelnej a elektrickej energie vo zvolenskom regióne. V minulom roku vyrobila 1,7 milióna GJ tepla a objem produkcie sa zvyšuje v závislosti od klimatických podmienok na 2 milióny GJ. Výroba elektrickej energie predstavuje ročne 100-tisíc MWh, čo predstavuje sebestačnosť spotreby regiónu na 83 %. Zvolenská teplárenská spoločnosť mesto zásobuje teplom približne 9200 bytov s asi 27-tisíc obyvateľmi. V predchádzajúcich rokoch sa čiastočne

znížil odber

technologického tepla v priemyselnej zóne. Väčším spotrebiteľom bola napríklad Bučina, ktorá si však zrekonštruovala vlastný zdroj. Pokles odberov v priemysle Zvolenská teplárenská nahrádzala zvýšením spotreby v bytovej sfére, ktorá tvorí až 60 % celkovej dodávky tepla. Bytový fond sa však do budúcna už zrejme nebude výraznejšie rozširovať, preto tepláreň svoju víziu stavia na návrate technologických odberov. Preto vidí perspektívu aj v spolupráci s Bučinou, kde sa už rozbehli rokovania so zahraničným kapitálom. Do konca minulého roka bola Zvolenská teplárenská ešte súčasťou Stredoslovenských energetických závodov, š.p., ako aj podobné teplárne v Žiline a Martine. Rozhodnutím ministra hospodárstva z roku 2001 štátny podnik SSE zrušili bez likvidácie a Zvolenská teplárenská, a.s., vznikla ako samostatný právny subjekt k 1. januáru 2002. Staršia časť pritom existuje už pol storočia a novšia je v prevádzke od začiatku 90. rokov. Dva kotly novej časti teplárne, tzv. B jednotky, majú inštalovaný výkon v teple 216 MW a elektrický predstavuje spolu 40 MW. Zvolenská teplárenská už desať rokov vyrába energiu spaľovaním lignitu z Bane Záhorie. Celý reťazec teda funguje na domácej báze. Tepláreň týmto spôsobom

dáva prácu

slovenskej bani, ktorá má takto predpoklady existovať aj v blízkej budúcnosti. Inými slovami, ak by sa výrobca tepla dostal do problémov, odrazilo by sa to na aktivitách banskej spoločnosti, ako aj vo firmách, ktoré sú zainteresované na preprave uhlia. Pre baňu by zrejme nebolo jednoduché nájsť iného odberateľa. Napokon aj Hornonitrianske bane riešia tento problém výstavbou vlastnej elektrárne, keďže tradičný odberateľ energetického uhlia ENO Nováky znižuje spotrebu. Budúcnosť výrobcov tepla a elektrickej energie v mnohom závisí od podmienok, za akých budú svoju produkciu predávať a ovplyvní ju aj liberalizácia trhu, myslí si predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Zvolenskej teplárenskej Ing. Pavel Kminiak. Od začiatku tohto roka odberatelia so spotrebou elektrickej energie nad 100 GWh si môžu dodávateľa vyberať už sami. V budúcom roku takúto možnosť budú mať aj podniky so spotrebou nad 40 GWh a od roku 2004 aj firmy, ktoré spotrebúvajú ročne viac ako 20 GWh. A tak postupne príde na rad aj obyvateľstvo, pričom v severských štátoch Európy sa už dnes môže občan rozhodnúť sám, od koho si nakúpi elektrickú energiu. Pre výrobcu elektrickej energie to však znamená aj

určité riziká,

keď od takých, ktorí majú vysoké náklady, nebude mať kto nakupovať. Proti zahraničiu bude štát zo začiatku chrániť tento trh, postupne sa však bude otvárať a na takýto vývoj sa slovenskí výrobcovia musia dostatočne pripraviť. Zvolenskú teplárenskú, vzhľadom na využívanie uhlia, čakajú aj investície do ekológie, aby spoločnosť bola schopná vtesnať sa aj do prísnejších emisných limitov. Aj preto, že výrobu energie chce naďalej zachovať na báze domáceho uhlia. Takáto možnosť dáva podľa P. Kminiaka stabilnejšie podmienky ako závislosť od plynu, ktorého ceny určite porastú na úroveň zahraničných. Nákupcom elektrickej energie od teplárne je Stredoslovenská energetika, a. s., a rovnako ním bola aj pred transformáciou, avšak finančné toky prebiehali v rámci vnútropodnikového účtovania. Dnes je situácia iná a problémom zostáva, že cena elektrickej energie stále nezohľadňuje

oprávnené náklady

výrobcu. Generálny riaditeľ je presvedčený, že možnosť dohody o cene rozhodne o tom, ako bude firma schopná prežiť v budúcnosti. Odbyt tepla je totiž uzavretý a nedá sa v ňom príliš expandovať. Naopak, výrobu elektrickej energie dokáže Zvolenská teplárenská zvýšiť, ale oplatí sa to len za podmienok, keď cena bude zodpovedať skutočným a opodstatneným nákladom. Tento problém sa týka aj iných výrobcov. Ceny, ktoré platia pre priemysel, sú deformované a negatívne pôsobia aj vo vzťahu k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, ako je voda a biomasa. Dá sa očakávať, že ich vývoj budú postupne ovplyvňovať aj distribučné firmy. Samozrejme, pod dozorom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý bude dohliadať na výrobné a distribučné ceny. Celý tento proces má podľa generálneho riaditeľa priniesť

lacnejšie ceny

pre konečného spotrebiteľa, aby výrobné a distribučné náklady a ceny boli navzájom oddelené, aby sa neprekrývali. Transparentnosť je v procese výroby a distribúcie elektriny veľmi dôležitá a to isté platí aj pre tepelnú energiu. Dochvíľnosť platieb za odobraté teplo dnes nie je pre výrobcu hlavným problémom, sú ním nevyplatené štátne dotácie z rokov 1997 až 1998, ktoré robia starosti všetkým zúčastneným stranám. Permanentne chýbajú správcom bytov a najmä výrobcom tepla. Inak úroveň pohľadávok firmy nie je taká vysoká, aby sa prenášala z roka na rok, aj keď niektorí odberatelia si v minulosti nie vždy plnili svoje záväzky. Tepláreň to riešila aj odstavením dodávok a súdnou cestou. Ceny tepelnej energie regulujú okresné úrady a pri ich stanovení sa posudzuje i opodstatnenosť jednotlivých položiek. Tepláreň na tento rok požadovala 311,60 Sk za GJ bez DPH a uspokojiť sa musela s maximálnou cenou na úrovni 280 Sk. Svoju požiadavku pritom kalkulovala na základe ekonomicky oprávnených nákladov. V konečnom dôsledku je však cena

pre občana vyššia,

pretože mestský podnik bytového hospodárstva k nej pripočítava ešte vlastné náklady na jej rozvod. Znižovanie nákladov sledovala spoločnosť uplatnením racionalizačných opatrení bezprostredne po jej transformácii. Jednou z ciest, ako ovplyvniť náklady, bolo i nepopulárne zníženie počtu pracovníkov. K 1. januáru mala spoločnosť už len 295 zamestnancov a do mája sa ich počet ešte zníži na 250. V nákladových položkách ide cestou úspor až na technologické minimum. Firma sa musí zaoberať aj splátkami úverov z bývalého š. p., ktoré boli na ňu delimitované. Predovšetkým jej však zostáva zodpovednosť postarať sa i naďalej o zásobovanie bytov teplom, kde v blízkej budúcnosti sotva dôjde k technologickým zmenám. Náhradné spôsoby, ako je rýchla výstavba malých kotolní, zatiaľ nepripadajú do úvahy.

Peter Farárik

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.