Nevyliečiteľný cit

Kto sa nezoznámil s dielom ruského prozaika, dramatika a humoristu Antona Pavloviča Čechova (1860 - 1904) bližšie, kto ho pozná iba cez jeho dramatickú tvorbu, reprezentovanú na našich javiskách väčšinou známymi titulmi Ujo Váňa, Čajka, Tri sestry či Višňový sad, kto ho posudzuje podľa schopnosti neuveriteľnej kresby ruského prostredia a vzťahov vtedajšej ruskej spoločnosti na všetkých jej rovinách, s vďakou prijíma výber z jeho noviel a poviedok, zhrnutých pod názvom O láske (vyd. IKAR, zostavil Ivan Izakovič). Štrnásť poviedok spája základná téma - láska ako najkrajší ľudský cit a žena ako jeho nositeľ. Schopnosť nájsť desiatky podôb tohto citu a jeho prejavu u desiatok ľudí potvrdzuje každá z poviedok. Už v prvej z nich Čechov dáva do úst jednému zo svojich hrdinov veľmi nemennú charakteristiku, že „...v láske sú dôležité otázky osobného šťastia, to je veľká neznáma, lebo každý si to môže vykladať po svojom. Dosiaľ o láske vyriekli iba jednu nespornú pravdu, a síce, že je to preveliká záhada, všetko ostatné, čo sa o láske popísalo a pohovorilo, nevyriešilo nič, iba nastolilo otázky, ktoré zostali bez odpovede...“

Bibliografické vydanie výberu z Čechovových poviedok je iba malou splátkou dlhu k tomuto v oblasti prózy u nás zanedbávanému autorovi - poznáme silu jeho výpovede v divadelných hrách, drámach, ale chýbala aj tá druhá strana. Vďaka aj za to málo...

(rhk)