Sprostredkovateľská činnosť

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnávateľ (právnická osoba - s. r. o.) mi od septembra 2001 nevypláca cestovné náhrady. Môžem zrušiť pracovný pomer okamžite podľa § 54 starého Zákonníka práce?

- Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite zrušiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti (§ 54 ods. 1 písm. a) starého Zákonníka práce). Pracovný pomer môže zamestnanec okamžite zrušiť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie pracovného pomeru dozvedel (§ 54 ods. 2 ZP). Zamestnanec, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (§ 54 ods. 3 ZP).

Za mzdu sa považujú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa však nepovažujú plnenia poskytované podľa osobitných predpisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa nepovažujú ani ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení (§ 4 ods. 2 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku v znení neskorších predpisov).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že ak by ste z dôvodu nevyplatenia cestovných náhrad okamžite zrušili pracovný pomer, išlo by o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal týmto rozviazaním skončiť (§ 64 ZP). Ak by ste neplatne zrušili pracovný pomer okamžite a zamestnávateľ by vám oznámil, že trvá na tom, aby ste ďalej vykonávali svoju prácu, pracovný pomer by vám trval aj naďalej. V prípade, ak by ste tejto výzve zamestnávateľa nevyhoveli, zamestnávateľ môže od vás žiadať náhradu škody, ktorá by mu tým vznikla (§ 179 ZP) odo dňa, keď by vám oznámil, že trvá na ďalšom vykonávaní práce. Za dobu pred uplatnením neplatnosti rozviazania pracovného pomeru na súde zamestnávateľovi táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac (§ 62 ods. 1 ZP).

V prípade, ak by zamestnávateľ netrval na tom, aby ste u neho ďalej pracovali, platí, že pokiaľ sa s vami nedohodne inak, váš pracovný pomer sa skončí dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť. V týchto prípadoch zamestnávateľ voči vám uplatňovať náhradu škody nemôže (§ 62 ods. 2 a 3 ZP).

Z uvedeného vyplýva, že nevyplatenie cestovných náhrad nemožno považovať za dôvod pre platné skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením.

Popri pracovnom pomere vykonávam sprostredkovateľskú činnosť na základe sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 642 až 651 Obchodného zákonníka. Za rok 2001 som dosiahol hrubý ročný príjem vyšší ako 110-tisíc Sk. Počul som, že sa vraj zmenila legislatíva a od 1. 7. 2002 budem povinný platiť poistné do fondov. Je to pravda ?

- Zmluvou o sprostredkovaní podľa § 642 až 651 Obchodného zákonníka sa sprostredkovateľ zaväzuje na jednorazové, prípadne aj opakované, ale nie na sústavné sprostredkovanie uzavretia zmluvy s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi zaplatiť odplatu (províziu). Nárok na províziu sprostredkovateľovi vzniká, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. V prípade, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný iba zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti. Sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu. Sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy.

V prípade, ak sprostredkovateľ má uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 až 651 Obchodného zákonníka, poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie ani poistné na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí.

Vyplýva to zo skutočnosti, že na účely platenia jednotlivých druhov odvodov podľa platnej právnej úpravy takáto osoba - sprostredkovateľ na základe zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 až 651 Obchodného zákonníka nemá postavenie zamestnanca ani samostatne zárobkovo činnej osoby. Iná situácia, teda povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie pri dosiahnutí hrubého ročného príjmu za rok 2001 vyššieho ako 110-tisíc Sk zo sprostredkovateľskej činnosti, je iba v prípade uzatvorenia zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 až 672 Obchodného zákonníka. Iba v tomto prípade sa uvedený subjekt považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 4a ods. 1 písm. g) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Záverom možno konštatovať, že uvedené zmeny sa vás vôbec nedotýkajú a od 1. 7. 2002 vám nevzniká ani povinnosť platiť poistné do jednotlivých verejnoprávnych inštitúcií.

JUDr. Z. Macková, PhD.