Slovensko nie je výnimkou

Slovensko má vážne ambície stať sa členom Európskej únie (EÚ), optimisti pritom veria, že brány Európskej únie sa nám otvoria už v roku 2004. Na to, aby sa tak však mohlo stať, je potrebné splniť niekoľko, dosť prísnych kritérií. Napríklad do roku 2004 by mala vláda znížiť schodok štátneho rozpočtu na 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na Slovensku má však deficit štátneho rozpočtu podľa odhadov odborníkov tento rok prekročiť 5 % HDP, čím sa vláda ďaleko odkloní od svojho tohtoročného cieľa, ktorý si stanovila na 3,5 %. Na strane príjmov ohrozuje štátny rozpočet medzi iným slabší výber dane z pridanej hodnoty, nižší zisk Národnej banky Slovenska, než sa pôvodne odhadovalo, ako aj odďaľovanie predaja pohľadávok Slovenskej konsolidačnej, a. s., hotela Forum a licencií GSM. Pritom vláda schválila niektoré zákony, ktoré (v prípade ich schválenia v parlamente) zaťažia výdavkovú časť rozpočtu viac než niekoľko miliárd korún.

Slovensko však nie je v tomto smere výnimkou, všetky kandidátske krajiny na členstvo v EÚ zo strednej a z východnej Európy (KSVE), okrem Slovinska, majú problém udržať schodok štátneho rozpočtu na uzde. Medzinárodné finančné organizácie odhadujú, že v Českej republike deficit rozpočtu tento rok dosiahne 5 % HDP, kým vlani bol 3,5 %. V Maďarsku vyzerá hospodárenie vlády naoko v poriadku. Tamojšia vláda očakáva, že deficit sa z minuloročných 3,4 % HDP zníži na 3,2 %. V tejto svojej prognóze však akosi zabudla zohľadniť mimorozpočtové výdavky. Po ich zarátaní pritom môže deficit vyskočiť až nad 5,5 % HDP. Ako uvádza nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, od cieľa skonsolidovať svoj rozpočet, k čomu sa budapeštianska vláda zaviazala v súvislosti s predvstupovým programom Pre-Accesion Economic Program (PEP), je veľmi vzdialená.

Zo strany Bruselu sa pritom množia upozornenia, aby sa strednodobé konsolidačné opatrenia neodsúvali do ďalekej budúcnosti. Medzinárodné finančné organizácie sa navyše sťažujú na nedostatočnú finančno-politickú transparentnosť vládnych výdavkov. V dôsledku rozdielnych metód výkladu sa ich údaje nedajú porovnávať. Reálne zhodnotenie situácie bude možné len vtedy, ak kandidátske krajiny budú vypracúvať svoje rozpočty podľa systému ESA95. K tomu by malo prísť v nasledujúcom lete. EÚ požaduje, aby kandidátske krajiny už v tohtoročných programoch PEP pracovali podľa štandardov ESA95.

Ivana Sedliaková