Neodolateľné čaro slávy a minulosti

Monarchovia zväčša fyzicky - ak nejde o ich špeciálne hobby - nepracujú. Nechávajú sa oslovovať Vaša kráľovská výsosť a aj keď im nechýba štátnická múdrosť, zväčša majú len symbolické ústavné právomoci. „Teraz musíte trochu pracovať. Skúste aspoň symbolicky.“ Slová prezidenta R. Schustera smerovali k švédskemu kráľovi Carlovi XVI. Gustafovi, ktorý s lopatou v ruke a za zvukov hudby usilovne nahadzoval zem okolo zasadeného stromčeka v Aleji prezidentov v záhrade Grassalkovičovho paláca. Jeho dub je v poradí už osemnásty a vyníma sa hneď pri dube tureckého prezidenta. Kráľ však nestratil humor a keď hudba prestala, podotkol. „Ja budem pokračovať, len nech hrá ďalej.“ Pri práci sa síce nezapotil, no i tak naložil zem na lopatu takmer dvadsaťkrát.

Je streda, 3. apríla, 11.20 hod. a na nádvorí prezidentského paláca za zvukov hudby privítacieho ceremoniálu a vzdania pocty hradnej stráže vystupuje z auta švédsky kráľovský pár Carl XVI. Gustaf s manželkou Silviou. On oblečený vo vojenskej uniforme s typickou bledomodrou šerpou, ona v tyrkysovom kostýme s tmavomodrým klobúčikom na hlave. Podľa protokolu museli mať preto aj ostatné dámy, ktoré kráľovnú Silviu vítali, na hlavách klobúky.

Tisícročie tradície

V ich vystupovaní, gestách, v štýle a pohyboch sú storočia tradície a histórie. Niekde hlboko v nich určite kotvia aj prví lovci a rybári, ktorí dlhé roky trpezlivo čakali, kým sa nad dnešným Švédskom spustia ľady, aby ho mohli osídliť. Ďalej sú tam skrytí vikingovia, bojovníci, ale aj obyčajní roľníci a remeselníci. Pohľad na kráľa a kráľovnú je však v prvom rade pohľadom na posledných tisíc rokov. Na tisícročie švédskej monarchie.

Uniforma Carla XVI. Gustafa so šerpou a vyznamenaniami akoby vyjadrovala túžbu prvých švédskych kráľov po sile a moci. Na začiatku bol monarcha len vojenským veliteľom, o skutočnom živote sa rozhodovalo v početných provinciách. Postupne sa túžba menila v cieľavedomú snahu, ba neraz aj v boj. A tento začal prinášať ovocie. Svetlo sveta objavuje zákonník Magnusa Erikssona - prvá ústava krajiny. Na scénu vstupuje kráľ Gustav Vasa, ktorý definitívne upevňuje kráľovskú moc. Stáva sa aj hlavou švédskej reformovanej cirkvi a od jeho čias je trón dedičným. Prichádzajú aj ďalšie pamätné víťazstvá monarchie, jedno z najpamätnejších sa viaže k tridsaťročnej vojne. Švédsko sa stáva regionálnou mocnosťou a králi absolútnymi vládcami.

No ako vieme, vrchol je vlastne začiatkom úpadku a z úpadku sa zasa občas zrodí nová kvalita. Švédski králi najprv začali prichádzať o územia, potom aj o moc. Elegancia modernej doby a nových myšlienok sa však čoraz viac črtala v pestrých farbách. Aj tyrkysových. Aby konečne, začiatkom 19. storočia, po ďalšej z prehratých vojen, začala odzbrojovať monarchov. Ústava z roku 1809 stále označuje kráľa za jediného vládcu, no časom sa z tohto článku stáva mŕtve slovo na papieri. Je to práve obdobie, keď švédska dynastia zostáva bez nástupcu a na trón (aj v rámci politických obchodov s napoleonským Francúzskom) zvolia francúzskeho maršala Jeana Baptiste Bernadotteho. Tento prijal meno Karol Johan a jeho rod je na čele Švédska dodnes.

Carl XVI. Gustaf na prehliadke pred prezidentským palácom zdraví vojakov pokojne a dôstojne. Zrejme si nepotrpí na pompu, teatrálnosť či velikášstvo. Je v tom aj skúsenosť predkov, ktorí sa takmer dve storočia vyrovnávali s ubúdajúcou kráľovskou mocou, zároveň však hľadali nové miesto a spoločenskú funkciu pre monarchiu. Najmä starý otec Carla XVI. Gustafa - Gustaf IV. Adolf - pochopil, že je neúnosné, aby kráľ roznecoval vášne verejnosti zasahovaním do riadenia krajiny. Naopak, omnoho zmysluplnejšie je poskytnúť svojim „poddaným“ morálny vzor, upokojenie, ako aj kúsok identity a spolupatričnosti. Tiež pochopil, že monarchia bude žiť, len pokiaľ Švédi budú milovať svojich kráľov. Výsledok jeho aktivity je Ústava z roku 1975, ktorá sa začína slovami: „Všetka verejná moc vo Švédsku pochádza z ľudu.” Kráľovi tak už aj podľa ústavy zostali len reprezentatívne a symbolické právomoci. To však už na švédskom tróne druhý rok sedel Carl XVI. Gustaf.

Takmer zmeškaný banket

Stretnutie so slovenským prezidentom sa začalo skôr, ako to určoval kráľovský program. Želal si to tak prezident, lebo tušil, že s hosťami si bude mať čo povedať. „Matka kráľovnej je brazílskeho pôvodu a ona sama v Brazílii dlhší čas žila (...). Ja som mal tiež to šťastie byť v Brazílii,“ podotkol R. Schuster. Okrem toho je známe, že Carl XVI. Gustaf má podobne, ako aj slovenský prezident, v mimoriadnej obľube prírodu a športy.

Hoci ani na tejto návšteve švédsky kráľ nemohol vysloviť politický názor, neznamenalo to, že by sa o politiku nezaujímal. Jeho návšteva slovenského parlamentu sa rovnako časovo natiahla. „Zaujímal sa o systém fungovania parlamentu, jeho štruktúru, zastúpenie politických strán, právomoci a celý legislatívny proces v krajine,” prezradil na neho šéf parlamentu J. Migaš. Kráľ sa skutočne pýtal aj na tie najaktuálnejšie veci, čo len podčiarklo, že nejde o zdvorilostný výlet. Carl XVI. Gustaf a rovnako aj Silvia, sa na návštevu pripravili.

Sú však skutočne len ľudia. Hoci sa návšteva pripravovala takmer štyri mesiace na minútu presne, máme pocit, že sa nič nestíha. A to sa dokonca Silvia ani neprezliekla z tyrkysového kostýmu, jedine Carl XVI. Gustaf si na spoločný obed s premiérom Dzurindom s manželkou prezliekol oceľovomodrý oblek. Rozhovory v Národnej rade sú dlhšie, takže doslova za pochodu prijíma kráľ pri návšteve Primaciálneho paláca pozlátenú medailu Posolstvo zjednotenej Európy - Zvony mieru od nadácie Ferdinanda Martinengu, nestíha ani niekoľkominútovú prehliadku mesta, ktorú tak na určité sklamanie Bratislavčanov absolvuje len kráľovná Silvia, len tak-tak stíha záverečný ceremoniál seminára Švédska technológia a skúsenosti a po prehodení pár slov s predstaviteľmi tu etablovaných švédskych firiem a prehliadky Galérie mesta Bratislavy (doslova ako z rýchlika) zostalo kráľovskému páru doslova päť minút, aby to stihli na Hrad, presnejšie na banket organizovaný prezidentom Schusterom.

Morka á la ryba

Švédi milujú ryby a o kráľovi to platí dvojnásobne. Po švédskej previerke jedálneho lístka banketu však prišla zo Štokholmu odpoveď: „Kráľ chcel mať na ňom viac rýb,“ prezradil hovorca prezidenta J. Füle. Prezident ako hostiteľ však ryby neznáša. A tak slovenský kuchár Jozef Jonata pripravil popri paštéte z husacej pečienky na zeleninovej marináde ako hlavný chod pstruhové závitky plnené zelenou špargľou s citrónovou omáčkou a špenátovými haluškami, ktoré však boli na prezidentovom stole zamenené s navlas nerozoznateľnými morčacími plátkami. Nevedno, či na kráľa zapôsobila Schusterova obľúbená drienkovica alebo podávané štyri druhy slovenského značkového vína, no čo vieme určite, je jeho poznámka ku Karpatskému brandy Špeciál z roku 1968: „Poďme tam, kde ho robia.“ V Pezinku mal na druhý deň však na programe návštevu Zámockej vinárne.

Štebotavá Silvia

Tešili sa na neho, no najviac na ňu. V trenčianskej a. s. Merina, kde sa za švédskej asistencie uskutočňuje zdvojený projekt EÚ, zameraný na znižovanie úrazovosti v podniku, pracujú totiž prevažne ženy. A tie predpokladali, že kráľovskú návštevu bude tvoriť kráľovský pár. No kráľ Gustaf prišiel nielen bez Silvie, ale dokonca sa pri pracovníčkach ani len nezastavil.

Kráľovná Silvia mala v ten deň predpoludním naozaj iný program. V súlade so svojimi záujmami: podporu pomoci fyzicky hendikepovaných detí, bojom o práva žien, ale aj športom. Slovenský prezident ju charakterizoval slovami - zhovorčivejšia, štebotavá. Naozaj, kým sa kráľ držal protokolu a stretnutie s médiami obmedzil na minimum, Silvia sa „poznámkam pre verejnosť“ nevyhýbala. Trasu prechádzky napr. zmenila preto, lebo „chcela vidieť aj Dóm svätého Martina”. Vždy usmievavá Silvia neskrýva, že je vo Švédsku šťastná. Silvia Renate Sommerlathová totiž nemá švédsky pôvod a dokonca sa vo Švédsku ani nenarodila. Dcéra západonemeckého podnikateľa Waltera Sommerlatha a Brazílčanky Alice de Toledo vyrastala v Brazílii, neskôr v Nemecku, kde v Mníchove vyštudovala tlmočníctvo. Nečudo, že plynulo hovorí po španielsky, portugalsky, nemecky, švédsky, anglicky a francúzsky. Práve funkcia hlavnej hostesky a tlmočníčky organizačného výboru OH v Mníchove v roku 1972 jej osudovo zasiahlo do života. Spoznala korunného princa a neskôr kráľa, za ktorého sa o štyri roky neskôr v hlavnej štokholmskej katedrále Storkyrkar vydala za úprimnej radosti obyvateľstva. Má naozaj všeobecný rešpekt a ak noviny nad niečím špekulujú, tak len nad tým, či o dva roky staršia kráľovná podstúpila okrášľujúcu plastickú operáciu.

Prekvapení však asi nie je nikdy dosť. Vernisáž bratislavskej výstavy Švédska architektúra 20. storočia pociťuje kráľovná svojou prítomnosťou. Práve na ňu čaká osemdesiatjedenročná Alžbeta Pernická, ktorá jej prináša fotografie z čias, keď v službách príbuzných kráľa raz mala tú česť uvariť čaj aj jeho starým rodičom.

Odborník na víno

Do Pezinku sa vydávame v predstihu, aby sme mali pred „kráľovským autobusom” náskok. Mešká. Personálu Hradnej vinárne, vzorne nastúpenom na hlavnom schodišti, kde pribudli aj črepníkové živé biele hortenzie, oznamujú, že majú čakať ďalšiu pol hodinu. Vedenie s kyticou v žlto-modrých farbách čaká rovnako netrpezlivo, aj keď na delegácie s modrou krvou si už zvykli. Veď po návšteve japonskej princeznej a dánskej kráľovnej prichádza švédsky kráľ a prezidentská kancelária, ako nám prezrádza vedúca prevádzky Irena Ivičičová, už vraj avizovala ďalšiu kráľovskú návštevu, tentoraz z juhu Európy. V prípade Carla XVI. Gustafa však ide o návštevu na jeho žiadosť. Vraj na odporúčanie dánskej kráľovnej, ktorá zámockú vináreň navštívila v roku 1994. Aj tak však vináreň ešte pred kráľovskou u dvakrát inkognito navštívili predstavitelia švédskeho zastupiteľstva, aby osobne overili kvality podniku. Ivičičová prezrádza, že kráľ bude degustovať spolu päť vzoriek, ktoré vybrali odborníci.

Zvuky policajných húkačiek prezrádzajú, že prichádza kráľ. Spolu s ním ideme do historickej sály, kde si vypočuje krátku históriu zámku, ktorý v 13. storočí postavili pezinskí grófi, keďže zbohatli z vína. Pravda, kto akým mečom bojuje, takým zomiera. Prehrali ho v kartách. A tak po niekoľkonásobnej zmene vlastníctva je dnes jediným zámkom na západnom Slovensku, ktorý nie je v rukách štátu, ale Vinárskeho závodu Pezinok. Kráľ degustoval štyri značky roku 2001 a 2000 - Rizling vlašský, Devín, Iršai Oliver a Cabernet Sauvignon. Keďže nás však v tej chvíli požiadali, aby sme sálu opustili, počkali sme na neho v historickej pivnici pod zámkom, kde degustoval poslednú vzorku a ako skutočný fajnšmeker vína sa s 22-ročným Muškátom Ottonelom doslova pohrával na jazyku. Výsledok sme si ešte overili u I. Ivičičovej: „Myslím, že mu chutilo. Už pri druhej vzorke sa mi zdal uvoľnený, zapájal sa do rozhovoru, pýtal sa na vinohradnícke oblasti a druhy vína. Skutočne mu však najviac chutil 22-ročný Muškát Ottonel, ktorý sme mu aj darovali na cestu.“

Kráľovské nástrahy

Carl XVI. Gustaf si teda ľudí získava svojou prirodzenosťou a pokojnosťou. Nie div, že je vo svojej krajine všeobecne obľúbený. Avšak kým sa prepracoval do tejto pozície, musel prejsť zložitú cestu.

Otec súčasného švédskeho kráľa zahynul pri leteckom nešťastí v roku 1947. Carl XVI. Gustaf mal vtedy jeden rok, tri staršie sestry a perspektívu nástupu na trón v mimoriadne mladom veku. Neskôr sa zistilo, že trpí aj dislexiou. Nemal teda vôbec jednoduchý východiskový bod pre úlohu budúceho monarchu. S lákadlami neobmedzenej individuálnej slobody, ktorým tak často podľahnú príslušníci moderných európskych kráľovských dynastií, si poradil nadmieru dobre. Rýchlo sa vyrovnal so skutočnosťou, že nezanedbateľnú časť svojho času a energie bude musieť venovať Švédsku. Vypestoval si záľuby primerané postaveniu. Nezabával verejnosť výstrelkami a aférami, radšej sa venoval prírode a športom.

Napriek vrodenej chorobe absolvoval širokoodborné štúdium, takže v 27 rokoch ako úplne pripravený zasadol na trón. Dislexia mu doteraz občas spôsobuje problémy - napríklad pri jednej príležitosti sa stalo, že do betónu chybne napísal svoje meno. Avšak tým, že chorobu netají, si získal sympatie mnohých Švédov. Je im tak bližší, ľudskejší. Pritom pretaviť svoje slabosti do výhod dokážu len kompletné osobnosti.

Napriek svojmu zmyslu pre zodpovednosť a protokol dokázal, že je otvorený inováciám a výzvam doby. Jeho angažovanie sa v ekologických otázkach je v úplnom súlade so smerom, ktorým sa uberajú moderní monarchovia. A čo je ešte dôležité, keď išlo o súkromný život, neváhal porušiť tradície a zobrať si ženu nešľachtického pôvodu - Silviu Renate Sommerlathovú. Švédi to ocenili. Zrejme im je jasné, že dobrým kráľom môže byť len šťastný kráľ, ako aj, že pre súčasnú kráľovnú nie je ani taká dôležitá modrá krv ako vrodený šarm.

Made in Sweden

Let slovenským špeciálom do Košíc bol výnimkou v dopravných prostriedkoch kráľovského páru. Na ich žiadosť totiž osobnú prepravu zabezpečovali najmä autá made in Sweden - či už Volvo alebo v prípade autobusu značka Scania. Aj trasa Štokholm - Bratislava, resp. v jednom prípade aj cez Viedeň, sa absolvovala šiestimi švédskymi lietadlami, medzi nimi aj armádnym Herculesom, ktorý na palube niesol dva kamióny plné jedla a pravého švédskeho porcelánu na záverečný banket kráľovského páru. V stočlennej delegácii od ministra po kaderníka a šéfkuchára však nechýbali ani podnikatelia a ochranka. „V podstate nás to neprekvapilo. Aj brazílsky prezident prišiel naposledy s podobnou delegáciou,” povedal nám J. Füle.

Kováčsky tovariš

Carl XVI. Gustaf sa v prezidentovom rodnom Medzeve stal skutočne jediným žijúcim európskym monarchom, ktorý za remeselnú zručnosť získal výučný list a členstvo v hámorskom cechu. Jeho ukutý rýľ však nebol úplne dokonalý, aspoň to tak posúdila skúšobná komisia. Kráľ sa preto podľa stanovených regúl musel vykúpiť - vínom, pivom a spišskou borovičkou. Nebolo to vôbec jediné prekvapenie, ktoré švédsky kráľ zažil na východe krajine. Košický primátor Zdenko Trebuľa tak upútal historickými väzbami druhého najväčšieho slovenského mesta na Švédsko. Levočský dom v centre Košíc bol totiž v roku 1626 miestom svadby uhorského kniežaťa a krátko aj kráľa Gabriela Bethlena s o 22 rokov mladšou Katarínou Brandenburskou, sestrou manželky švédskeho monarchu Gustáva II. Adolfa z rodu Vasa. Svet je malý a história dlhá.

Aj zvyšok záverečného dňa návštevy zaplnili príjemné povinnosti, ktoré kráľ splnil šarmantne, ale zároveň dôstojne a zodpovedne. Do Švédska odlietal rovno z Košíc. Zanechal nám kúsok svojej krajiny, ale aj nádych jedného zanikajúceho sveta, po ktorom však všetci občas v kútiku duše zatúžime. Prepych, sláva a minulosť majú neraz neodolateľné čaro.

Slávka Blazseková,

Rastislav Boldocký