Miklošov „tajbrejk“

V súvislosti s prejedaním peňazí získaných z privatizácie rastú obavy nad tým, z čoho nová politická garnitúra, ktorá vzíde po jesenných voľbách, postaví príjmovú stránku štátneho rozpočtu na rok 2003. Plynárenských 130 mld. Sk započítali ministri do výdavkov ešte skôr, ako došlo k reálnemu predaju 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu a napriek enormnému tlaku podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša na Price Watterhouse (poradcu vlády pre predaj Slovenských elektrární) je otázne, či sa to do jesene stihne. Keďže za štyri roky sa nepodarilo oživiť hospodárstvo do takej miery, aby to výrazne pocítili príjmy štátnej pokladnice a nijaký chutnejší bonbónik už na predaj nebudeme schopní ponúknuť, analytici už dnes konštatujú, že po jeseni nás čaká ešte tvrdší režim ako doteraz. Štát má na výber niekoľko možností ako znížiť spotrebné výdavky - tak súkromné, ako aj verejné. Bývalý riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Eduard Mikelka sa prikláňa k tým politickým názorom, ktoré odhadujú, že nová vláda bude mať na rozvoj 20, nanajvýš 30 mld. Sk. Vzhľadom na stav našej ekonomiky vyššie odhady považuje skôr len za papierové. Správa ministerstva hospodárstva v tejto súvislosti poukazuje na súvislosť medzi hospodárením štátu a depresívne sa prehlbujúcim schodkom obchodnej bilancie, ktorý za rok 2001 dosiahol historické minimum 103 mld. Sk. Opierajúc sa o analýzy z predchádzajúcich rokov, správa rezortu konštatuje, že rozpočtový deficit priamo úmerne zvyšuje deficit obchodnej bilancie. Analytik Slovenskej ratingovej agentúry (predtým pôsobil aj v Hd) Ľudovít Ódor zastáva názor, že najjednoduchšie by bolo vrátiť sa k dereguláciam, ale o nich sa už na tento rok prijalo politické rozhodnutie. Myslí si tiež, že vláda by mal zároveň spomaliť rast miezd v štátnej sfére. Avšak teraz pred voľbami to sám považuje za iluzórnu predstavu.

Ekonómi aj ministerstvo hospodárstva varovali aj pred nerozumným použitím privatizačných príjmov. Ich minutie v spotrebe by totiž vyvolalo ďalší tlak na rast dovozu. Predseda strany Smer Róbert Fico pred novinármi opakovane upozornil, že „po zlom predaji 49 % SPP vláda pripravuje ešte horšie použitie získaných 130 mld. Sk“. Prezident FNM Jozef Kojda argumentuje tým, že návrh ako naložiť s týmito peniazmi, striktne vychádza z uznesení vlády, kde sú zahrnuté požiadavky jednotlivých rezortov. Vláda M. Dzurindu však donedávna vehementne propagovala, že príjmy z predaja SPP použije iba na splácanie štátneho dlhu a spustenie dôchodkovej reformy. Ak by mal FNM SR pokryť svoje požiadavky a potreby v plnom rozsahu, potreboval by 225 mld. Sk. Z tabuľky je zrejmé, že ak by sa prijal takýto scenár, rezortu financií by na splatenie štátneho dlhu zostalo 19,667 mld. Sk. Pripomeňme, že podľa rozhodnutia vlády by sa na splácanie štátneho dlhu malo vyčleniť až 95,7 mld. Sk. Tak znela maximálna požiadavka. Dnes sám J. Kojda musí čakať, ako si na rokovaní vlády jednotliví ministri „zoškrtajú“ príjmy o schválených 50 mld. Sk, ktoré musia ísť na oddlženie štátu. „Očakávam v tomto bode búrlivé rokovanie vlády,“ priznal J. Kojda pre Hd. Analytici však trvajú na tomto kroku, lebo po splatení časti dlhu zlacnie celkový chod štátu - minimálne o nižšie úroky, ktoré štát za pôžičky musí platiť zahraničným inštitúciám. Pokiaľ ide o 65 mld. Sk pre dôchodkovú reformu, R. Fico vyslovil názor, že v skutočnosti dôjde k výraznému čerpaniu týchto peňazí na zabezpečenie priebežného financovania Sociálnej poisťovne. Jej predstavitelia už dnes priznávajú, že v roku 2002 jej deficit zrejme presiahne 7 až 8 mld. Sk a na budúci rok ďalej porastie. Ak sa budú tieto deficity vykrývať len z privatizačných peňazí, čiže z vyčlenených 65 mld. Sk viazaných na 7 až 12 rokov (čo je čas trvania napĺňania dôchodkovej reformy), potom minimálne 30 mld. Sk minieme ešte v rokoch 2002 a 2003. „Pritom vlastnú dôchodkovú reformu ani nestihneme reálne naštartovať,“ podčiarkol R. Fico. Návrh predložený fondom ako súbor požiadaviek jednotlivých rezortov považuje ako celok za neprijateľný, pretože „podstatná časť týchto neopakovateľných finančných prostriedkov sa nenávratne stratí v čiernej diere úplne nezmyselných výdavkov“. Spomedzi nich na prvé miesto radí 195 mil. Sk na vybudovanie Národného tenisového centra. Terajšia neochvejná pozícia vicepremiéra v kabinete však naznačuje, že I. Mikloš svoj „tajbrejk“ využije a rozhodne celý zápas v prospech lobistických skupín, ktoré sa točia okolo tenisu u nás. Individuálny návrh podpredsedu vlády P. Csákyho vyčleniť 1,5 mld. Sk pre mimovládne organizácie, ktoré „netransparentne míňajú nimi zarobené peniaze“, považuje R. Fico za nepatričný a predvolebný ťah. Rovnako vehementne však odmieta použiť 40 mil. Sk na externú integračnú komunikačnú stratégiu alebo splatenie dlhov, ktoré „vyprodukovalo“ doterajšie zlé hospodárenie vlády. Do tohto balíka zaradil dlhy štátu železniciam vo výške 4,4 mld. Sk a záväzky zdravotníckych zariadení a poisťovní za 3,7 mld. Sk. Základným problémom je, že zdravotníctvo je rozbité, za štyri roky sa v ňom nepodarilo vytvoriť systém, hoci šéf rezortu hovorí o reforme dennodenne. „Preto by som aj spomínaných 3,7 mld. Sk dal radšej napríklad do Slovenského fondu rizikového kapitálu, ktorý sa snažia vytvoriť minister hospodárstva a Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR. V takomto revitalizačnom fonde by sa totiž vytvorili prostriedky nevyhnutné na prípravu slovenských firiem na vstup zahraničného investora,“ povedal R. Fico. Vychádza zo základnej tézy prezidenta ZPZ SR Jozefa Uhríka, že budovať musíme nielen úplne nové fabriky na zelenej lúke, ale ozdravný proces musíme dostať aj do už existujúcich fabrík. Ak štát spraví prvý krok v podobe rizikového fondu, už dnes sa o spoluprácu hlásia aj bankové domy. Ako prvá ponúkla úverové možnosti Európska banka pre obnovu a rozvoj. Za možné rozvojové programy označil líder Smeru budovanie infraštruktúry, informačných systémov a spomínanú reštrukturalizáciu priemyslu. To možno vnímať ako návratné impulzy na oživenie hospodárstva a následne ako výdatnejší zdroj do príjmovej stránky budúcoročného rozpočtu. Pripomeňme, že návrh nového rozpočtu - aj s riešením, ako sa naloží s plynárenskými 130 miliardami - musí nakoniec schváliť vláda a parlament.

Tibor Bucha