Recyklačný fond je luxusom?

Ad: Kto a kde vlastne stojí?, Hospodársky denník 3. 4. 2002

Riaditeľ Recyklačného fondu RNDr. I. Zuzula, CSc., v stanovisku na názory uverejnené v článku Memorandum šesťsto firiem, Hd 25. 3. t. r., uvádza, že „Slovenská republika prijala riešenie odpadového hospodárstva na komoditnej báze, ktorá je moderným a perspektívnym riešením problému odpadu ako celku“.

Komoditné riešenie odpadov nemá obdobu v žiadnej krajine Európskej únie ani v žiadnej z asociovaných krajín. Počas medzinárodnej konferencie 14. - 15. 3. 2002 pod záštitou Európskej komisie, Ministerstva životného prostredia SR a Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie to veľmi jasne deklarovali zástupcovia Európskej komisie a experti pre životné prostredie. Pre jednotlivé výrobky či skupiny výrobkov sú v EÚ schválené príslušné smernice, ktoré obligatórne definujú mieru recyklácie a zhodnotenia odpadov, ktoré vzniknú po ukončení životného cyklu výrobkov. Napríklad pre odpady z obalov určuje smernica 94/62/EC minimálnu a maximálnu mieru recyklácie a zhodnotenia. Uvedené smerné čísla sa vzťahujú výhradne na odpady z obalov a členské krajiny sú povinné každoročne zabezpečiť evidenciu a hlásenia o hospodárení s odpadmi z obalov.

Zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z. rozšíril povinnosti výrobcov a dovozcov nad rámec súčasne platnej legislatívy v EÚ a stanovil povinnosť prispievať do Recyklačného fondu pre celý komoditný tok. Napríklad v prípade papiera v SR prispievajú výrobcovia a dovozcovia za každý kilogram papiera (okrem hygienického), ktorý plánujú vyrobiť, prípadne chcú importovať. V členských krajinách EÚ na základe cieľov recyklácie povinné subjekty prispievajú výhradne za obalový papier po uvedení na trh. Pravdepodobne sme na Slovensku takí bohatí, že si slovenský priemysel a konečný spotrebiteľ môžu dovoliť kupovať výrobky, v ktorých sú započítané príspevky do Recyklačného fondu vrátane DPH v maloobchodnej cene pre všetok papier. Podobne je formulovaná v zákone povinnosť prispievať do Recyklačného fondu pre sklo a plasty.

Vznikol tak nesúlad medzi tým, čo požaduje EÚ, a tým, čo požaduje legislatíva v SR. „Predbehli sme EÚ, ostatní sa budú chodiť učiť z našich skúseností,“ vyhlasuje námestník Recyklačného fondu J. Mikulenka.

Čo to predbehnutie EÚ znamená v praxi?

Vytvorením Recyklačného fondu sme prijali nesystémové riešenie, ktoré bude ročne generovať 2,6 až 3 mld. Sk, a tým zvýši ceny tovarov a služieb, zníži konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a naštartuje skrytú špirálu inflácie. Autor článku ďalej uvádza, že „vznik oprávnenej organizácie je rizikovým a nesystémovým krokom v rukách netransparentnej a ťažko kontrolovanej privátnej inštitúcie“. Tvrdenie, že vznik oprávnenej organizácie je rizikový a nesystémový krok neobstojí, pretože takýto prístup priemyslu, teda založenie vlastného systému pre odpady z obalov formou oprávnenej organizácie sa uplatnil vo všetkých krajinách EÚ a dnes má nielen dlhoročné skúsenosti, ale

plní ciele

Smernice o obaloch a odpadoch z obalov. Navyše aj v niektorých pristupujúcich krajinách, ako je Česká republika alebo Lotyšsko, takéto systémy dostali oficiálnu autorizáciu a sú považované za najefektívnejšie ekonomické nástroje pre odpady z obalov v rámci prístupového procesu. Kritika filozofie oprávnenej organizácie je hrubým zavádzaním a nepochopením princípov trhovej ekonomiky. Vyše 600 podnikov na Slovensku odmieta riešenie odpadového hospodárstva prostredníctvom Recyklačného fondu. Súčasne si uvedomujú svoju spoluzodpovednosť za riešenie odpadov, ale očakávajú stanovenie reálnych cieľov v oblasti recyklácie a zhodnotenia. Na dosiahnutie cieľov v oblasti hospodárenia s odpadom z obalov sú pripravení vytvoriť oprávnenú organizáciu, ktorá v súčinnosti s obcami zabezpečí spätný odber odpadov z obalov a ich následnú recykláciu a zhodnotenie v súlade s environmentálnymi cieľmi. Povinné subjekty budú mať

možnosť voľby

prevziať zodpovednosť samostatne alebo prostredníctvom oprávnenej organizácie. Systém je otvorený pre všetky povinné subjekty, transparentný s možnosťou účasti štátnej správy, adresný, pretože smeruje finančné prostriedky priamo obciam na konkrétne množstvo vyseparovaných druhotných surovín. Recyklačný fond na rozdiel od oprávnenej organizácie kumuluje finančné prostriedky od prvotných výrobcov, ktorí často nedokážu určiť, či hotové výrobky alebo obaly boli uvedené do obehu v SR alebo v zahraničí. Vzniká netransparentný reťazec, výsledkom je spoplatnenie všetkých materiálov, príspevky sú rádovo štyrikrát vyššie ako v Českej republike. Ak napríklad v ČR je vlnitá lepenka spoplatnená len ako obal 133 CZK na tonu, v SR je príspevok do Recyklačného fondu v zmysle vyhlášky č. 516 až 600 Sk/t na všetky druhy papiera okrem hygienického. Už prichádzajú prvé reakcie podnikateľov, že slovenské výrobky strácajú konkurencieschopnosť a zaťaženie je niekoľkokrát vyššie ako v iných krajinách.

Ďalej sa uvádza, že „slovenskí výrobcovia surovín, polotovarov a obalového materiálu im (výrobcom finálnym produktov) budú pri riešení odpadov z vlastnej produkcie vydaní na milosť a nemilosť“.

Skutočnosť je taká, že v systéme oprávnenej organizácie chcú baliči a plniči dobrovoľne prebrať na seba zodpovednosť aj so všetkými dôsledkami, lebo tí najlepšie vedia, aké množstvo výrobkov bolo uvedené na trh alebo do obehu. Predíde sa tak nezmyselným platbám výrobcov surovín a polotovarov, lebo nie je možné s presnosťou určiť, či vyrobená surovina, polotovar a obalový materiál skončí na sklade, v komunálnom odpade alebo sa vyvezie.

Vedenie Recyklačného fondu tvrdí že „finančné prostriedky Recyklačného fondu budú použité na najlepšie projekty. Projekty nebudú vyberať ľudia, ale nezávislé výskumné ústavy“.

O čo teda vlastne ide? Formou krížových dotácií prerozdeľovať obrovské finančné sumy vo výške až 3 mld. Sk ročne od povinných subjektov na podnikateľské zámery bez transparentných pravidiel a kritérií. Veď na tradičné druhotné suroviny ako papier, sklo, čiastočne plasty je dopyt, a preto

majú trhovú

hodnotu. Naopak, recyklačné kapacity majú nedostatok druhotných surovín z tuzemského trhu. Dotovať recyklačné kapacity bude len prelievanie investícií z jedného sektora do druhého a nevyrieši sa plynulý tok separovaných druhotných surovín z komunálneho odpadu.

Autor článku uvádza, že „riešenie prostredníctvom oprávnenej organizácie je v rovine všeobecných proklamácií“.

Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie od roku 1996 vykonáva analýzy tuhého komunálneho odpadu a na základe týchto analýz pristúpilo ku konkrétnym projektom. Úvodné projekty sú založené na integrovanom princípe hospodárenia s odpadom a úspešne boli obhájené na oponentskom konaní na ministerstve životného prostredia 26. 10. 2001. Priemysel prispieva obciam s celkovým počtom obyvateľstva 150-tisíc Sk na každú separovanú a následne recyklovanú tonu odpadu z obalov sumou 300 Sk/t. Projekt sa v prvom polroku 2002 rozšíri na 220-tisíc obyvateľov a bude pokrývať viac ako 4 % obyvateľov SR. Je to veľmi konkrétny, transparentný a adresný systém. Finančné prostriedky sa dostanú

priamo obciam

a sú určené na podporu infraštruktúry pri zbere a separácii komunálneho odpadu. Výstupom je druhotná surovina, ktorú obec realizuje za trhové ceny. Celkový materiálový tok sa uzatvára, výsledkom je materiálová recyklácia, nižšie zaťaženie skládok, vyššie využitie domácich surovín, motivácia obcí a občanov. Okrem materiálového toku sa vytvára uzavretý systém všetkých účastníkov od občanov, obcí, štátnej správy, priemyslu, mimovládnych organizácií. To je konkrétne riešenie, ktoré získalo podporu deviatich profesijných zväzov a združení, zahŕňajúcich viac ako 600 podnikov na Slovensku a každý mesiac sa k nemu pridávajú nové a nové obce. Priemysel, podporujúci myšlienku oprávnenej organizácie, je schopný v krátkom čase tento systém založiť, viesť a plniť environmentálne ciele z rozšírením na osvetovú, vzdelávaciu a poradenskú činnosť.

Autor článku záverom uvádza, že niektoré organizácie, stotožňujúce sa so stanoviskom prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), sa súčasne stotožňujú aj s autormi memoranda a pýta sa, na ktorej strane vlastne stoja.

Otázka by skôr mala byť, koho záujmy zastupuje prezídium AZZZ.

Radovan Pekník, MBA

prezident SLICPEN