Majetok je speňažiteľný

Ivan Klačanský

Doslova šokujúce sú výsledky viacerých prieskumov o dôvere k politikom, k poslancom Národnej rady. Príliš dlho sa nestarali o to, čo ľudia cítia, ako vnímajú svoju ekonomickú situáciu. Síce asi pozorne čítali všetko, čo o nás Brusel píše, ale ak tieto správy neladili so straníckymi (a rodinkárskymi) záujmami, tak reakcie boli vlažné. Z reprezentatívneho prieskumu odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu nedávno vyplynulo, že široko prevládajúce pocity nedôvery voči politikom sa prenášajú aj na inštitúcie, úrady, ktoré ešte ani neexistujú. Na papieri sú síce už na svete, hľadajú si miestnosti, kancelárie, vypisujú konkurzy na vedúcich odborov, takže existujú. Ide o vyššie územné celky, ktoré sú nedôveryhodné pre 52,9 percenta respondentov a dôveryhodné iba pre 22,9 percenta. Na prieskume sa zúčastnilo 2388 respondentov. Súčasťou prieskumu bolo aj objasňovanie problémov, ktoré by mali samosprávne orgány riešiť. Pri všetkých posudzovaných problémoch vraj prevládali negatívne očakávania občanov.

Občania zrejme takmer nič nevedia o tom, aké dobré skúsenosti majú so samosprávami v iných krajinách. To, že rozhodovanie príde do rúk občanov, ich reprezentantov v samosprávach, sa takmer neodzrkadlilo v názoroch občanov. Ak občan vidí vyhadzovanie peňazí, rozhadzovačné spôsoby funkcionárov, nákupy drahých áut a ešte drahších áut aj pre krajské štruktúry, prečo by mal mať dôveru v ešte jednu vznikajúcu, novú „štruktúru“, rozumej vyššie územné celky. Opatrnosť, s akou sa delimitujú finančné prostriedky z úrovne štátu na úroveň samospráv, je pre každého jasným príkladom, čo asi bude nasledovať. Držať v rukách rozhodovaciu právomoc všade tam, kde ide o speňažiteľný majetok (napríklad pôda), a pustiť z ruky schátrané budovy a dezolátne zdravotnícke zariadenia, školy. Trochu s údivom sme čítali otázku, či občan očakáva, že VÚC prispejú k rastu jeho životnej úrovni. Prečo by si to mal myslieť, ostáva dodnes záhadou. To, že by sa čoraz menej peňazí malo míňať na najvyšších úrovniach, a čoraz (relatívne) viac na úrovniach nižších, to sa akosi stratilo zo zreteľa. Tvorba prostriedkov na nižších úrovniach, ich použitie na jasne formulované ciele, investície podľa uváženia občanov, poskytovanie určitých výhod pre vlastných obyvateľov obce, to sú zrozumiteľné ciele reformy verejnej správy. A niektoré obce to už aj začali využívať, aj keď kurióznym spôsobom.