Každá voľba je neopakovateľná

Výhody aj nevýhody výstavby podnikov na zelenej lúke či poplatnosť móde

Budovanie priemyselných parkov na Slovensku sa v ostatných rokoch rozmohlo. Viac ich však vyrastá na západe ako na východe krajiny, čo je zrejme dané lukratívnosťou regiónov, ale podľa tvrdenia mnohých expertov východ tento boom iba čaká, najmä ak sa SR stane súčasťou európskych štruktúr. O ich opodstatnenosti, budovaní buď na zelených lúkach (green fields), alebo sanáciou existujúcich plôch po bývalých fabrikách (brown fields), v ktorých časom prestal pulzovať život, sme na stránkach našich novín sprostredkovali už niekoľko názorov. V blízkosti Košíc neďaleko letiska, pri Pereši, sa pripravuje ďalší takýto park práve na zelenej lúke. Ako vidí jeho budúcnosť riaditeľ regionálnej kancelárie Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) v Košiciach Ján Jakubov? Zložitosť etapy prípravy podľa neho netreba podceňovať. Hoci táto aktivita by patrila svojou povahou do komunálneho rozvoja a riadenia podnikov

magistrátu mesta

či odboru životného prostredia, spomínané zložky sú také zaťažené dennou operatívou, že na odbornú a koncepčnú prácu im za existujúceho stavu zamestnancov zvýši málo času. Práve preto by takáto úloha mala mať podľa neho svojho zmocnenca. Mala by to byť osoba, ktorá dokáže komunikovať a udržiavať kontakty s ústrednými inštitúciami v Bratislave, od ktorých jestvovanie priemyselných parkov je závislé. „Inak sa park ako taký dostane do polohy deklaračnej,“ tvrdí J. Jakubov. Istý úspech by sa dal dosiahnuť aj v prípade, ak by túto úlohu vzal na seba samotný primátor mesta alebo jeden z viceprimátorov či riaditeľ magistrátu. Ale oni v súčasnej situácii, v ktorej sa Košice nachádzajú, majú množstvo ďalších úloh, preto váhou svojich osobností by mohli byť prospešnejší v koncovej fáze riešenia úlohy. Mravčia práca v súčasnej etape prípravy však musí byť na nižších stupňoch. Podobných stavieb sa v minulosti zabezpečovalo v Košiciach niekoľko desiatok, vždy však mali osobu, ktorá sa výsostne venovala iba danej konkrétnej úlohe s využitím všetkých schopností a kontaktov v záujme úspešného zavŕšenia. Vo

voľbe spôsobu

výstavby priemyselného parku v Košiciach J. Jakubov uprednostňuje jeho budovanie na zelenej lúke namiesto využitia existujúcich areálov po bývalých veľkých priemyselných podnikoch, ktoré prešli reštrukturalizáciou. Odôvodňuje to tým, že väčšina rozhodujúcich investorov, ktorých mesto bude chcieť získať do novovytvorených parkov, sú zahraničnými subjektmi. Ich veľmi tvrdou požiadavkou je ísť do lokalít so základnou prípravou (vyňatie z PPF, základná infraštruktúra atď.), na ktorú sa môžu napojiť. Ísť do už existujúcich areálov je problematické z niekoľkých dôvodov. Sú obmedzení možnosťou potreby vybudovania nových výrobných priestorov spĺňajúcich súčasné technické parametre (maximálne využitie plochy), adekvátne hospodárenie v nich (maximálna úspora tepla, ideálne presvetlenie - čiže vplyv na životné prostredie) a v neposlednom rade je rozhodujúcou aj vlastná ekonomika chodu celej prevádzky daného potenciálneho podniku. „Len čo by sme sa pustili do už v súčasnosti nevyužívaných zariadení, obmedzili by sme investora a rekonštrukcie takýchto priestorov

často bývajú

ekonomicky ešte nevýhodnejšie ako prvotná investícia, to znamená základná, nehovoriac o prevádzkových nákladoch, ktoré môžu byť ešte vyššie,“ dokladá svoj názor J. Jakubov. Na využitie „starých“ lokalít treba hľadať ďalšie formy, ako napríklad colné sklady alebo nájdenie vhodných investičných partnerov s možnosťami spolufinancovania či vlastníckeho vstupu. AZZZ v regióne má tak isto eminentný záujem o to, aby tam podobné priemyselné parky vznikali. Podporí to rozvoj priemyslu nielen z pozície vstupu zahraničných investorov, ale aj z hľadiska domácich subjektov, často aj členov AZZZ. Preto je záujem, aby na východnom Slovensku rástli podobné podnikateľské aktivity, lebo z celoslovenského hľadiska je v nich východ zastúpený najmenej.

Podľa riaditeľa Útvaru hlavného architekta (ÚHA) Košíc Petra Murka v územnom pláne registrujú lokality pre potreby budúcich investorov. Optimálnym pre mesto by bolo vyriešenie tzv. brown fields, čiže areálov po bývalých podnikoch, fabrikách či hospodárskych dvoroch, ale pri súčasných potrebách záujemcov sú preferované voľné, nezastavané zóny. Podrobne sa zaoberajú otázkou budúcnosti starej magnezitky vrátane jej využitia, kvôli čomu sa koncom septembra uskutoční v Košiciach celosvetový seminár. Toto zaujímavé územie dovtedy treba pripraviť tak, aby sa stalo lukratívnym aj pre potenciálnych záujemcov. Mesto jednoducho musí mať pripravené vyšpecifikované územia, o ktorých musí byť známe, pre aký druh aktivít sú určené. Preto ÚHA po konzultáciách so štatutármi Košíc a susedným Prešovom špecifikoval územie, ktoré by malo byť či už na základe vstupných informácií zo zahraničia i územných podmienok najvhodnejším. Je ním už spomínaná

lokalita pri Pereši

medzi zastavaným územím Košíc a U. S. Steelom, vážnym fenoménom nielen v meste, ale v rámci celého Slovenska, ako značkou reálne priťahujúcou zahraničných investorov. V jej blízkosti sú tepny nielen cestnej a železničnej dopravy vrátane širokorozchodnej trate vedúcej na východ, ale aj letisko, ktoré sa v súčasnosti rozširuje a modernizuje na úroveň požiadaviek nasledujúcich rokov. Pereš ako lokalita asi so 190 hektármi a s 18 vlastníkmi, z ktorých pod šiestich patria tri štvrtiny územia, je zaujímavá aj tým, že je majetkovoprávne veľmi jednoduchá, a to významne urýchli jej pripravenosť pre potreby priemyselného parku. Na dobudovanie nie extrémne náročnej technickej infraštruktúry spracovali urbanistickú štúdiu, v ktorej najväčší objem tvorí výkup pozemkov a ich vyňatie z pôdneho fondu v objeme oscilujúcom okolo 200 mil. Sk. Spracovanie tzv. registra právnych vzťahov v tejto lokalite do konca minulého roka urobila firma Stewart Data Slovakia, dcérska spoločnosť americkej firmy Stewart Information Services Corporation. Výsledná dokumentácia rieši bez zvyšku

vlastnícke vzťahy

jednotlivých pozemkov, čoho zanedbávania sa zahraniční investori na Slovensku obyčajne obávajú. Lokalita Pereš pokrýva 320 parciel. Potrebu zmocnenca potvrdili aj z kruhov primátora Košíc Zdenka Trebuľu, viažu ho však k predchádzajúcemu kroku získať rozhodujúceho investora a na dosiahnutie tohto cieľa sústreďuje teraz magistrát všetky svoje sily. Rozhovory na túto tému sa konali aj počas nedávnej návštevy vplyvného predstaviteľa z koncernu Volkswagen na košickej Technickej univerzite a budú pokračovať aj počas návštevy primátora v Nemecku, kde sa má koncom apríla stretnúť s predstaviteľmi VW i partnerského mesta Wuppertal, ktorí Košiciam už neraz ponúkli pomocnú ruku.

Ladislav Kulik