Takto sa nikde nedopracujeme

Štátne programy podpory treba vo vlastnom záujme čím skôr prehodnotiť

V časoch, keď štátna podpora smerujúca do cestovného ruchu dosahovala len nepatrné rozmery, si cestovné kancelárie na svoje postavenie nesťažovali. Dnes, keď sa situácia mení, pozícia popolušky cestovným kanceláriám prestáva vyhovovať. Za cestovné kancelárie a agentúry sa vyjadril Ing. Július Cmorej, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií (SACK): „Nepopieram prínos Programu podpory rozvoja cestovného ruchu v SR č. 5 (ďalej len program) pre rozvoj všeobecných podmienok podnikania v cestovnom ruchu a oceňujem hlavne jeho zmeny, ktoré sa do neho implementovali jeho zosúladením pri prijímaní zákona o štátnej pomoci. Dovtedy poskytnutie podpory bolo viazané výlučne na úverový vzťah. Chýba mi v ňom podpora investícií cestovných kancelárií do informačných technológií.“ Z hľadiska konkurenčnej schopnosti a potrieb zapájania sa do medzinárodných distribučných sietí je slovenská sieť poddimenzovaná. „High technology“ by v jednotlivých cestovných kanceláriách vyžadovala nemalé investície, na ktoré malé cestovné kancelárie jednoducho nemajú. Na podporu podnikania v tejto oblasti nezabudol len citovaný program, ale aj Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá cestovné kancelárie

úplne vyňala

zo svojich programov. Jediným štátnym programom, do ktorého sa zapojila za cestovné kancelárie a agentúry, je Pilotná grantová schéma cestovného ruchu, z ktorého získala 1,2 mil. Sk na aplikáciu nových právnych noriem v činnosti cestovných kancelárií a agentúr. Okrem iného zahŕňa vypracovanie prevádzkového, ako aj účtovného a daňového manuálu, ktorý distribuujú členským cestovným kanceláriám a agentúram už v tomto mesiaci. V nich sú rozpracované všetky legislatívne normy a uvedené všetky ďalšie pracovné návody súvisiace so zabezpečením ochrany spotrebiteľa, podmienky technickej spolupráce atď. Čo cestovný ruch potrebuje, je kontinuita podpory jeho rozvoja. V tomto roku prvýkrát v histórii cestovného ruchu smeruje väčšia suma (263,7 mil. Sk) do rozvojových programov. Čo bude na budúci rok, to by radi vedeli aj iní, nielen skeptici. Chýba

viac informácií

o stratégii rozvojových programov, dokonca aj do najbližšej budúcnosti. Národný program rozvoja cestovného ruchu SR, ktorý predložila vláda na schválenie NR SR, takýto náhľad neposkytuje, takže sa právom núka otázka, z akých strategických národohospodárskych cieľov štátne rozvojové programy vychádzajú. Július Cmorej, ktorý v praxi cestovného ruchu aktívne pôsobí už od roku 1977, upozorňuje na absenciu informácií o zámeroch riadenia budúceho vývoja cestovného ruchu tak na úrovni štátu, ako aj na úrovni regiónov, čo môže ovplyvniť efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov. Tam, kde nie je konkrétny strategický cieľ, tam ho nie je možné dosiahnuť. Rozvojové programy sú taktickými krokmi smerujúcimi k dosahovaniu takýchto cieľov a mali by byť merateľné, monitorované a vyhodnocované. Ak by tým cieľom malo byť presadenie sa s produktom cestovného trhu na zahraničných trhoch, potom by do podporných programov mala byť zahrnutá aj podpora investícií do distribučnej siete. Financovanie by malo mať

jasnú štruktúru,

hovorí Július Cmorej, „aby sa vedelo, na čom stavať. Zoberme si napríklad Maďarsko a jeho plán obnovy kúrií a kaštieľov, ktorý prijali pred takmer pätnástimi rokmi. Kúrie sú prirodzenou súčasťou národopisného obrazu maďarskej dediny a podnikateľ tieto stavby mohol kúpiť v prvom rade veľmi lacno, čiže lacno prenajať na 99 rokov, v druhom rade pomocou štátnych programov rekonštruoval vonkajšiu fasádu, aby sa naplnili požiadavky pamiatkarskej ochrany, vnútorné vybavenie financoval sám podnikateľ, pričom navyše dostal daňové prázdniny. Dnes dokonca aj v poslednej dedine tieto historické budovy slúžia cestovnému ruchu, či je to už penzión alebo stravovacie zariadenie. Konkrétny cieľ štátna pomoc dosiahla a popri rekonštruovaných kúriách začali ožívať aj okolité hospodárske budovy a rozvíjať sa vidiecky a športový turizmus, či už je to jazda na koni alebo cykloturistika. Čo by aj u nás uživilo mnohé kultúrne pamiatky, to nie je galéria, ale cestovný ruch. Nehľadiac na to, že

mnohé slúžia iným

ako kultúrnym účelom. Do záchrany kultúrnych pamiatok prúdi mnoho finančných prostriedkov z rôznych zdrojov. Prečo ich nemožno spojiť“, čuduje sa Július Cmorej, „je nepochopiteľné.“ Je to len jeden z príkladov, ako riešiť zanedbanú materiálno-technickú základňu cestovného ruchu. Na Slovensku sme pred voľbami, ale ani vtedy by nemala rozhodovať politická hra. Dúfajme, že 263,7 mil. Sk, ktoré v tomto roku budú prúdiť do cestovného ruchu, nie sú len výsledkom tohto boja.

Rudolfa Vallová