Každá zmluva so zahraničím

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Sme akciová spoločnosť so sídlom na území SR. Ak platíme organizačnej zložke právnickej osoby so sídlom v zahraničí, máme vždy vykonávať zabezpečenie dane alebo len ak nám nedá potvrdenie daňového úradu?

- Zahraničná osoba je osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou (§ 17 ods. 3 a § 2 ods. 3), ktorá má zdaniteľné príjmy iba zo zdrojov z územia SR (§ 22). Ak tieto zdaniteľné príjmy nie sú daňovo vyrovnané formou dane vyberanej zrážkou (§ 36 a 52), potom má tuzemský platiteľ dane povinnosť vykonať 15 % zabezpečenie dane (§ 53). V zmysle novelizovaného § 53 ods. 5 zákona o daniach z príjmov (novela č. 561/2001 Z. z.) sa zabezpečenie dane nevykoná, ak je daň zabezpečená platením riadnych preddavkov na daň podľa § 40 alebo § 50 zákona, ak správca dane nerozhodne inak. Realizácia môže byť z pohľadu zahraničnej osoby taká, že sa riadne zaregistruje na slovenskom daňovom úrade, získa potvrdenie o daňovej registrácii a riadnom platení preddavkov, a následne týmito dokladmi presvedčí tuzemskú osobu, že jej nemá vykonávať zabezpečenie dane, teda má jej platiť faktúry v plnej (brutto) sume bez zabezpečenia dane. Z pohľadu tuzemskej osoby (platiteľa dane) by v praxi mohol byť postup taký, že pred platbou v prospech organizačnej zložky zahraničnej osoby so zdaniteľnými príjmami z územia SR si od tejto osoby vyžiada potvrdenie o riadnom platení preddavkov (najlepšie potvrdenie vydané daňovým úradom; nie je však podmienkou) a až po získaní presvedčenia o platení preddavkov vykoná úhradu bez zabezpečenia dane.

Častým a relatívne zložitým prípadom zdaniteľných príjmov zahraničnej osoby zo zdrojov z územia SR je v aplikačnej praxi jej príjem z titulu vzniku stálej prevádzkarne na území SR. Stála prevádzkareň môže vzniknúť na území SR zahraničnej osobe v zásade dvoma spôsobmi - trvalým miestom alebo uplynutím časového testu (napríklad 183 dní) tak, ako to upravuje § 22 ods. 2 zákona, resp. § 57 a príslušná medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Medzinárodné zdanenie predstavuje najzložitejšiu oblasť zdaňovania, preto MF SR vydalo v minulosti v tejto veci nasledovnú zjednocovaciu metodiku - Usmernenie č. 5005/2000 - 7 na uplatňovanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (FS č. 8/2000), Pokyn MF SR č. 5565/2001 - 72 na zdanenie príjmov z obchodného, technického alebo iného poradenstva, poskytovania služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území SR subjektmi so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí (FS č. 12/2001), Pokyn MF SR č. 11320/2001 - 72 na zdanenie príjmov zo závislej činnosti plynúcich zamestnancom stálej prevádzkarne na území SR (FS č. 12/2001), Pokyn MF SR č. 3399/1998 - 62 k zdaňovaniu príjmov, ktorých zdroj je na území SR podľa § 22 ods. 1 písm. d) bod 1 a 2 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (FS č. 3/1998).

Napokon upozorňujeme aj na procesné možnosti a povinnosti podľa novelizovaného zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (vrátane novely č. 493/2001 Z. z.). Podľa § 31 ods. 18 citovaného zákona daňový úrad oznámi na základe dobrovoľnej žiadosti daňového subjektu, či iný daňový subjekt je daňovo zaregistrovaný (zaregistrovaný vôbec, teda nielen ako platiteľ DPH). Tuzemské osoby (aj stála prevádzkareň zahraničnej osoby) majú povinnosť oznámiť daňovému úradu uzatvorenie každej zmluvy so zahraničnou osobou, na ktorej základe môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň; k tejto téme je relevantný už uvedený Pokyn MF SR č. 5565/2001 - 72 (FS č. 12/2001).

Budeme likvidovať jednu starú prevádzku, obsahujúcu budovu aj staršie stroje. Tento investičný majetok ešte nie je plne odpísaný do nákladov. Aký má daňový režim zostatková cena vyradeného investičného majetku ?

- Zostatkovú cenu ako daňovú položku rieši novelizované ustanovenie § 24 ods. 2 písm. b) zákona o daniach z príjmov (v znení novely č. 561/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002). Podľa tohto ustanovenia sa do daňových nákladov uznáva aj zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou. Ide o pozitívne ustanovenie v prospech daňových subjektov, keď sa už nebude porovnávať zostatková cena voči výnosom z predaja tohto majetku, teda zostatková cena bude daňovým nákladom aj pri likvidácii majetku (teda bez požadovania protipoložky vo výnosoch). Prístup aplikovaný doposiaľ, čiže uznanie zostatkovej ceny len do výšky výnosov z predaja sa zachováva, ale len na vybrané druhy hmotného majetku. Ide o také druhy hmotného majetku, pri ktorom je možné aj jeho používanie na osobné účely (osobné autá, nábytok, televízory, hudobné nástroje).

Špeciálnu úpravu má zostatková cena stavby v určitom prípade. Zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo s jeho technickým zhodnotením, sa zahrnie do obstarávacej ceny tohto nového stavebného objektu. Ide o situáciu, keď tzv. vyvolaná investícia vstupuje do ocenenia novej stavby tak, ako to upravuje Opatrenie MF SR č. 3177/1998 - KM, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov (trieda 0 článok V/2). Daňovým nákladom bez porovnávania s prijatými výnosmi (náhradou škody) je zostatková cena majetku v dôsledku nezavinenej škody vzniknutej v dôsledku živelnej pohromy či škody spôsobenej podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok, § 24 ods. 2 písm. k).

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.