Hrozí generálny štrajk

Vystupňovanie sporu medzi zamestnancami štátnej ropnej spoločnosti Petróleos de Venezuela SA (PDVSA) a štátnym prezidentom Hugom Chávezom môže viesť k novému vzostupu ceny ropy na svetovom trhu. Ako uviedol rakúsky denník Der Standard, odborári vyzvali na 24-hodinový generálny štrajk a jestvujú obavy, že sa k nemu pripoja ďalšie odborové zväzy nespokojné s hospodárskou politikou venezuelského prezidenta.

Už minulý týždeň v piatok dva z piatich najdôležitejších ropných exportných prístavov Venezuely uzavreli. Krajina je na 80 % závislá od príjmov z exportu ropy. Tá má 27-percentný podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu a 40-percentný podiel na príjmoch štátneho rozpočtu.

Príčinou konfliktu v PDVSA je Chávezov pokus rozhodovať o vnútorných záležitostiach firmy, hoci doteraz predchádzajúce vlády rešpektovali jej autonómne postavenie. Koncom februára vymenoval Chávez dozornú radu a nového prezidenta firmy, v ktorej sú len jemu oddaní členovia. Stovky vrcholových manažérov a stredných technických kádrov žiadajú, aby prezident zrušil svoje rozhodnutie.

Ropné zdroje zoštátnila venezuelská vláda v roku 1975. Krajine sa však lepšie nevedie. Vo Venezuele s plochou 916 500 štvorcových kilometrov žije 25 miliónov obyvateľov a z nich je chudobných 57 %, pred 20 rokmi ich bolo 26 %. Ako uviedol nemecký denník Süddeutsche Zeitung, v 70. rokoch patrila Venezuela k najbohatším krajinám Latinskej Ameriky. Odvtedy sa dôchodok na obyvateľa v stálom dolári znížil na polovicu. Oficiálna miera nezamestnanosti je 16,4 %, ale v skutočnosti si len príležitostne zarába takmer 50 % jej dospelého obyvateľstva.

Venezuelské dokázané a vyťažiteľné zásoby ropy sú asi 220 mld. barelov. Pri súčasnom tempe ťažby vystačia na vyše 200 rokov. Vláda sa spolieha na príjmy z ropy a zanedbáva rozvoj iných odvetví národnej ekonomiky. V 50. rokoch ťažili presne toľko ropy ako v súčasnosti, ale krajina z nej živila len tretinu súčasného počtu jej obyvateľov.

Ekonómi hlavných venezuelských bánk predpovedajú, že ekonomika krajiny tento rok zaznamená pokles hrubého domáceho produktu 1,5 až 3 %. Lepšie sa môže situácia vyvinúť len v prípade, ak kríza na Blízkom východe potrvá dlhšie a ak ceny ropy na trhu ešte vzrastú.

(TASR)