Boj sa len začína

Ľavica nevyhrala, pravica neprehrala

Po nedeľňajšom prvom kole parlamentných volieb v Maďarsku, ktoré boli najmasovejšie (účasť až 71 %) v nekomunistickej histórii krajiny, môžeme skonštatovať, že ľavica nevyhrala a pravičiari neprehrali. Lebo jedno percento navyše, z ktorého sa tešia predstavitelia Maďarskej socialistickej strany (MSZP), je primálo na to, aby si zakričali „Győzelem!“ - Vyhrali sme! Ako včera v reakcii na predbežné výsledky volieb poznamenal premiér Viktor Orbán, pred štyrmi rokmi bola situácia podobná, keď po prvom kole socialisti viedli až o štyri percentá a potom jeho Zväz mladých demokratov (FIDESZ) v druhom kole voľby vyhral a následne štyri roky vládol. Tentoraz je v hre iba jednopercentný rozdiel a otázka, ako sa 21. apríla, v druhom kole volieb, podelia hlasy tých strán, ktorým sa v nedeľu nepodarilo prekročiť potrebný päťpercentný prah na vstup do Národného zhromaždenia. MSZP, ktorá podľa predbežných výpočtov získala 42,13 % hlasov (69 mandátov), môže s istotou rátať s koaličnou podporou liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), ktorý dostal 5,41 % hlasov (4 kreslá). Na druhej strane FIDESZ, ktorý voličov lákal volebnou koalíciou s Maďarským demokratickým fórom (MDF), dostal 41,24 % hlasov (67 mandátov) a podľa všetkého o dva týždne sa vďaka Orbánovej nacionalistickej rétorike z posledných mesiacov „nabalí“ o takmer päť percent preferencií ultranacionalistickej Strany spravodlivosti a života (MIÉP) Istvána Csurku, ktorá vo štvrtých demokratických voľbách v Maďarsku zostala pred bránami parlamentu (so ziskom 4,5 %) a príde o svojich doterajších 12 kresiel. To hrá do kariet Orbánovi, lebo môže využiť Csurkovu voličskú základňu, ale nemusí sa s ním deliť o moc, čo by ho veľmi skompromitovalo.

Sily sa črtajú vyrovnané a oba tábory sú nútené intenzívne popracovať na svojom imidži. Ako však včera poznamenal britský denník Independent, tieto voľby sú skôr o štýle ako o obsahu, lebo oba najsilnejšie politické subjekty MSZP aj FIDESZ-MDF voličom de facto ponúkajú to isté: nižšie dane, vyššie príjmy, viac pracovných miest, šancu na bývanie a potrebné reformy v zdravotníctve a dôchodkovom zabezpečení. FIDESZ prostredníctvom Orbána, ktorý chce byť prvým maďarským nekomunistickým premiérom „na dvakrát“, prikladá k tomu ešte poriadny balík národného cítenia a víziu olympijských hier v roku 2012, kým volebný líder socialistov Péter Medgyessy Orbánovu nacionálnu politiku kritizuje a brnká skôr na sociálnu strunu elektorátu, lebo „Maďarsko si zaslúži niečo lepšie“. Práve počas budúcej vlády by sa malo Maďarsko stať členom EÚ, a to je lákavá predstava pre oba tábory. Boj sa len začína.

Iaromír Novák