Psychoanalýza moci

Kostarika je z hľadiska modernej histórie výnimkou v regióne. Samozrejme, ani tu sa nevyhli niektorým chronickým latinskoamerickým chorobám, ako je vysoká zadlženosť, hrozivá inflácia a prepad meny. Nepriamo ju dokonca zasiahli aj vojny v regióne, najmä tá v Nikarague. Kostaričania však na svojej koži nepocítili boje už polstoročia. Už veľmi dlho žijú v atmosfére relatívneho pokoja a slobody. A tak si v nedeľňajších voľbách za hlavu štátu zvolili básnika a psychiatra v jednej osobe.

Samozrejme, týmto nechcem povedať, že konzervatívec Abel Pacheco privedie krajinu do záhuby. Ani podceňovať jeho ľudské a štátnické kvality. Faktom je však, že sa na politicky angažovaných psychiatroch v posledných rokoch pozerá s nedôverou. Vo veľkej miere sa o to pričinil nenávidený líder bosnianskych Srbov, psychiater Radovan Karadžič, ktorý navyše vydal aj niekoľko básnických zbierok. Karadžičov prípad nie je pritom na vojnami sužovanom Balkáne ojedinelým. Politickým vodcom chorvátskych Srbov na búrlivom prelome 80. a 90. rokov bol jeho kolega Jovan Raškovič.

Menej je už známe, že psychológii a psychiatrii sa venoval aj Ajmán al-Zawáhírí, zakladateľ Egyptského džihádu a údajná pravá ruka Usámu bin Ládina. Dokonca sa objavili teórie, že práve al-Zawáhírí dokázal „spracovať“ saudského miliardára a zlákať ho do vôd islamského terorizmu. Špekulácie pritom hovoria, že pri presviedčaní využil poznatky z odborov, ktoré študoval.

Na druhej strane exituje názor, že jednotlivé krajiny by skôr potrebovali psychiatra ako prezidenta. Ale to je už trochu o inom.

V každom prípade treba dúfať, že sa Pacheco - v duchu kostarickej tradície - stane výnimkou.

Rastislav Boldocký