Veľmoci už prestalo baviť násilie

Arafat má na krku politický a Šaron ekonomický nôž

Arafat nastoľuje na palestínskych autonómiách „režim teroru“, Šaron chce zasa „systematicky rozbiť a zničiť palestínske vedenie“. Obaja už dávno stratili diplomatický slovník, ide skôr o to, či vzájomné politické vraždenie neprekročilo prípustnú mieru. Obaja sú v tiesni, jeden má na krku politický, druhý ekonomický nôž. „Celý svet vyzýva Izrael, aby sa stiahol a nie je možné, aby sa celý svet vrátane spojencov a priateľov Izraela mýlil,“ tvrdí generálny tajomník OSN K. Annan. Je totiž len málo krajín vo svete, ktoré si dovolia negovať rezolúcie BR OSN. A aj keď si nikto nerobí ilúziu o tom, že by k nim Izrael nepatril hneď od začiatku, podmieňovanie plnenia toho, čo bolo prijaté jednomyseľne, teda aj s podporou USA, posilňuje guráž OSN, aby viac konala. Aby sme však neboli jednostranní, nôž na krku má aj Arafat. „EÚ ostáva presvedčená, že prezident Arafat a Palestínska samospráva sú legitímnym partnerom na mierové rokovania, ktoré sa musia okamžite obnoviť. Ale musíte jasne odsúdiť všetky prejavy terorizmu, ktoré prinášajú smrť a utrpenie nevinným ľuďom. Využívanie terorizmu je tragickou chybou, ktorá ohrozuje celú budúcnosť palestínskeho ľudu. Chceme vidieť mierové spolužitie medzi Izraelom a Palestínčanmi, bezpečnosť Izraela a nezávislý palestínsky štát, ale nič z toho nemožno dosiahnuť cez terorizmus,“ odkázal šéf EK R. Prodi, ktorý tak len nadviazal na skoršie vyhlásenie prezidenta USA G. W. Busha. Ten sa v tomto duchu vyjadril pred niekoľkými dňami. Skutočne totiž nie je riešením ovešať sa trhavinou a riešiť vlastné potreby pomsty následnou smrťou civilistov len pre to, že sa nachádzali na nesprávnom mieste v nesprávnom čase.

Ako sme už včera napísali, páky existujú, a treba ich využiť. No nie také, aké sa rozhodol použiť Irak tým, že na protest proti politike Izraela zastavil tridsať dní vývoz ropy. Páky veľmocí treba použiť čím skôr. Misia C. Powella sa začala včera v Maroku a do Izraela by mala prísť v piatok. Jeho predsavzatím je „pokúsiť“ sa stretnúť s J. Arafatom. „Ak to okolnosti dovolia, pokúsim sa s ním hovoriť.“ Je to slabé predsavzatie. Potrebná je reálna schôdzka. Vzájomné vysvetlenia o nevyhnutných krokoch na zabránenie teroru militantných skupín proti izraelským cieľom. To sa totiž nedá dosiahnuť väznením Arafata a ostreľovaním, či doslova útokmi na jeho bezpečnostné sily pre ich nečinnosť. Arafat sa musí podieľať na zodpovednosti, no musí mať možnosť osobne pre to niečo urobiť. V tejto súvislosti aj denník Financial Times podotkol, že „cieľom Powellovej cesty nemôžu byť len nové bezpečnostné opatrenia - musia ju sprevádzať politické rokovania, ktoré povedú k vytvoreniu nezávislého palestínskeho štátu. A bez politického pokroku, ktorý by podporil prímerie, zmetie túto diplomaciu ďalšie násilie“. Ak však bude Izrael pokračovať v okupácii Predjordánska, ako to oznámil A. Šaron, dokonca vytvoriť tam bezpečnostné zóny, čo by znamenalo de facto trvalejšiu okupáciu, protiizraelské hnutia na seba dlho čakať nedajú.

USA môžu použiť, rovnako ako Európa, ekonomickú páku. Od vojenskej pomoci je Izrael značne závislý. Rovnako páku - politického uznania môžu vytasiť aj na Arafata. Európa, ktorá má ekonomicky najsilnejšiu zbraň - asociačnú dohodu, už uvažuje o zvolaní naliehavej schôdzky asociačnej rady. „Izrael musí okamžite stiahnuť svoje vojenské sily z okupovaných palestínskych území. Okamžite znamená okamžite“ (Prodi). A to je presne to, o čom sme včera písali. Nie bezodkladne, ale okamžite, pretože ako dodal šéf EK, pomsta a násilie môžu vytvárať iba násilie, nikdy neprinesú mier. EÚ má rovnako politickú zbraň aj na Palestínčanov. Je totiž azda jediná, ktorá od začiatku až dodnes nielen obhajovala, ale zároveň aj najviac palestínskej ekonomike pomáhala. Takže aj Arafat je od rozhodovania EÚ značne závislý.

(sb, TASR)