Topvar má šťastie na vodu

Topvar sa orientuje na domácich výrobcov, no musí aj dovážať

V posledných rokoch boli chmeľnice na Slovensku značne zredukované. Paradoxne preto, že sme pestovali vysokokvalitný žatecký chmeľ. Potreby pivovarov sa zmenili a slovenskí pestovatelia aj vzhľadom na finančnú mizériu nedokázali včas reagovať na nové podmienky. Svoj pohľad na príčinu viacročnej recesie slovenského chmeliarstva nám poskytol generálny riaditeľ úspešného, výlučne slovenského pivovaru, Topvar Topoľčany Peter Vendelín. V minulosti sa používal pri výrobe piva klasický prírodný chmeľ. Teraz však pivovary vzhľadom na modernú technológiu výroby prešli z pôvodného chmeľu na jeho extrakt či granulát. „Počas prechodu na tento nový spôsob prípravy piva sa vo svete vyšľachtili odrody chmeľu, ktoré obsahujú viac tzv. alfa horkých látok, ktoré sú zaujímavé práve pre pivovarníkov. Na Slovensku ich obsahoval chmeľ okolo troch percent, pričom v iných oblastiach Európy bolo bežné aj šesť percent alebo i viac,“ hovorí P. Vendelín. Je pravda, že ten, ktorý sa pestoval u nás, bol žateckej odrody, ktorá je veľmi jemná a mimoriadne kvalitná. Lenže, ako hovorí predstaviteľ Topvaru, pri výrobe piva sa nepoužívajú len takéto, ale aj iné druhy. „Pretože na Slovensku sa ich urodí veľmi málo, sú približne dvojnásobne drahšie a výrazne zvyšovali náklady na produkciu piva. Pivovarníci adresovali slovenským chmeliarom požiadavku, že okrem

jemného chmeľu

vo forme granúl chcú aj bežný a cenovo prístupnejší, v podobe jeho extraktu. Lenže na Slovensku boli chmeľnice len s jemným. Poľnohospodári boli v minulosti presvedčení, že tento druh to s pivom musí vyhrať. Žiaľ, nemali pravdu.“ Z dôvodu vysokej ceny slovenského chmeľu bol jeho predaj dlhodobo zložitý, pestovanie náročné, ale aj financovanie zakladania nových chmeľníc by stálo veľmi veľa. „Keď pivovarníci signalizovali, že treba začať vysádzať aj iné odrody chmeľu, nebolo to jednoduché, lebo výstavba novej chmeľnice stojí pomerne veľa. Poľnohospodári v tom čase už mali problémy so subvenciami na ich zriaďovanie, samy to finančne nevedeli utiahnuť, a tak chmeliarstvo postupne upadalo. Na niektorých miestach Slovenska nové odrody už pestujú, ale

čas utiekol

aj našim chmeliarom.“ Kontrakty na dodávky granulovaného chmeľu sa pivovar Topvar snaží uzatvárať aj so slovenskými výrobcami suroviny. Pritom ten „bežný“ chmeľ, ktorý v podstate nemáme, kupuje Topvar a mnohé ďalšie európske pivovary od výrobcu z Nemecka. Je však pravdou, že táto zahraničná firma získava chmeľ aj zo Slovenska. „To znamená, že po jeho spracovaní možno kupujeme aj niektorý náš. Tu treba povedať, že spracovateľské kapacity chmeľu do podoby extraktu na Slovensku nemáme,“ dodáva P. Vendelín. Základnou surovinou na výrobu piva je však jačmeň. Chmeľ je pre pivo skôr ako korenie pre polievku. Pivovar Topvar bol v Topoľčanoch postavený preto, lebo oblasť je veľmi výhodná na pestovanie sladovníckeho jačmeňa. To je dôvod, prečo je v Topoľčanoch pivovar so sladovňou. Tú má Topvar dvakrát väčšiu, ako sú jeho vlastné potreby, takže časť výroby predáva. Slad vyvážal do mnohých štátov, ale v posledných rokoch sa orientuje na tie zahraničné pivovary, ktoré prevzali jeho licenciu. Ide o Rusko (Moskvu), Rumunsko a Poľsko a ďalšie štáty. Pritom predtým

vyvážal slad

aj do Švajčiarska, Brazílie atď. Kvalitná voda je tiež mimoriadne dôležitá a Topvar má šťastie, že pri výrobe svojich pív nemá ani s týmto komponentom problémy. „Ešte v čase federácie, keď jeden výskumný ústav z Brna robil rozbory zdrojov vody, tak zistil, že Plzeň a Topoľčany majú ideálnu vodu. Niektorí pivovarníci totiž tvrdia, že chuť piva na 60 až 70 percent ovplyvňuje práve voda,“ dodal P. Vendelín.

Vladimír Turanský