Hovoriť o ekonomike

Komentuje Andrej Pokojný

Sociálny dialóg na Slovensku neprispel k efektívnemu rozvoju hospodárstva. Politické, ekonomické a odborárske elity sa nedokázali navzájom počúvať. Sociálne problémy sa vláda bojí nastoľovať, hoci ekonomika a jej „finále“ je pre ľudí. Na tripartite by sa problémy mali riešiť, lebo aj rokovania sociálnych partnerov by mali byť predovšetkým o ľuďoch. Pritom v posledných mesiacoch, ale v istých sínusoidách už niekoľko rokov dozadu, to skôr vyzerá tak, akoby jeden partner chcel vyšachovať druhého. Ani tu zástupcovia vlády nechceli počúvať (nie poslúchať) pri nastoľovaní priorít zamestnávateľmi, a tak je dialóg opäť v kríze. A práve on by mal byť tou pôdou, z ktorej vzídu rozumné riešenia, neraz kompromisy, ktoré sme si, žiaľ, akosi odvykli akceptovať pre stratu schopnosti vzájomného pochopenia. Niektorým akoby príroda zbytočne dala dvoje uší a len jeden jazyk. Ako povedal starosta jednej obce v okrese Partizánske, kde je 28-percentná nezamestnanosť a z ktorej by aj teraz volilo HZDS až 60 % jej obyvateľov: „Ľudia nevedia, ako je to myslené so vstupom do NATO. Politike by aj chceli rozumieť, lebo počúvajú, dokonca aj na mítingoch...“ Chce to jediné. Aby politici hovorili zrozumiteľne a hovorili najmä o ekonomike. Tento kruh sociálnej, ekonomickej, politickej a morálnej nedokonalosti vrátane neschopnosti vypočuť si rozumné názory či v parlamente alebo v tripartite, akoby sa uzatváral. Jeho preťatie nebude jednoduché. Na Slovensku prichádza čas, keď politický štvorročný cyklus vstupuje do fázy, v ktorej vyvolení začnú ospravedlňovať svoju neschopnosť. Opäť prichádza čas slov a znova budú chcieť, aby počúvali najmä tí druhí.