Kandidátske reálie

Komentuje Nora Machutová

Nie najradostnejšie sú hodnotenia múdrych zo sveta, ktoré klasifikujú uchádzajúce sa krajiny o vstup do prestížnej únie. Podľa hospodárskej, inštitucionálnej, monetárnej a fiškálnej zrelosti nás spomedzi ôsmich reálnych kandidátov na vstup do EÚ v prvej vlne rozširovania v roku 2004 zaradili na siedme miesto, za nami je iba Litva. Peletón vedie ČR, za ním nasleduje Maďarsko, Estónsko, Slovinsko, Poľsko, Lotyšsko, Slovensko a Litva. Prijatie Bulharska a Rumunska prichádza do úvahy až v druhej polovici tohto desaťročia. Viacerí analytici nám pripomenuli, že sa plnenie konvergentných kritérií na Slovensku v druhej polovici 90. rokov prakticky zastavilo. Neskôr sa znovu začal vzostup, no ani to zatiaľ nestačí na lepšie „umiestnenie“. Tvrdenia, že na Slovensku existuje prostredie na pevný ekonomický rast, ktorý však stále zaostáva za svojimi možnosťami, sú povzbudzujúce. V roku 2001 bol rast 3,3 %, predvstupový ekonomický program SR a EÚ odhaduje rastový potenciál na roky 2003 až 2004 na 4,5 %. Rizikom pozitívneho vývoja je nárast už i tak veľmi vysokej nezamestnanosti. Analytici tvrdia, že ak vláda zachová makroekonomickú stabilitu a zabezpečí, aby legislatíva v oblasti trhu práce pomáhala, je tu šanca rastu zamestnanosti. Pravda treba tiež naďalej dôsledne uplatňovať štrukturálne reformy, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta. Expertné komisie zasa upozorňujú na potrebu pružnejšieho trhu práce. Je pravdou, že východiskové podmienky na ďalší rast konkurencieschopnosti nie sú rovnaké. Veď hrubý domáci produkt na obyvateľa je u nás stále na necelej tretinovej úrovni výkonnosti EÚ. To iba potvrdzuje nevyhnutnosť reforiem príjmovej i výdavkovej stránky štátneho rozpočtu. Ten je čoraz rizikovejší.