Aby Váh bol dopravný koridor

Pomohol by druhý stupeň vodného diela na Dunaji, sú aj iné možnosti

Slovenskí vodohospodárski a plavební odborníci rozpracovali niekoľko variantov prieplavného prepojenia Váhu na rieky v ČR a v Poľsku. Ide o smerovanie prieplavného prepojenia cez rieku Kysucu, Jablunkovský priesmyk a rieku Olšu. V rámci výskumných úloh Výskumný ústav dopravný Žilina urobil ešte v roku 1994 a následne v rokoch 1996 a 1997 informatívny marketingový prieskum tovarových prúdov od slovenských hospodárskych subjektov, ktoré by mali záujem o prepravu po tejto vodnej ceste. V roku 2001 prieskum aktualizovali. Podľa ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vypracovalo o tejto problematike informatívnu správu pre vládu SR, z prieskumu vyplynulo, že potenciálne prepravné nároky na Vážsku vodnú cestu na obdobie od roku 2001 do roku 2010 sa pohybujú v rozpätí 2,3 až 2,7 milióna ton ročne. V týchto odhadoch nie sú zahrnuté možnosti medzinárodných dopravných potrieb zo susedných štátov,

ba ani tranzit,

prípadne presun časti medzinárodnej prepravy doteraz uskutočňovanej po železnici a cestách. Prieskum ukázal, že hlavným bodom pre kombinovanú dopravu by sa v prípade tejto vodnej cesty stal prístav Žilina. Ak návrh projektu kompetentní prijmú, vytvoria sa základné podmienky, aby príslušné orgány mohli vstúpiť do rokovania s partnermi v ČR a Poľsku. Tým táto dopravná vodná tepna nadobudne značný význam, ktorý jej prisudzuje aj Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je návrh projektu Vážskej vodnej cesty koncipovaný tak, že využíva už vybudované objekty na celom úseku rieky. Ich lokalizácia a technický stav umožňujú vytvorenie štyroch úsekov. Ministerstvo pôdohospodárstva, ako deklaruje, vie o záujme nadnárodnej investorskej spoločnosti prepojenej s jednou z medzinárodných bánk o financovanie výstavby prieplavného prepojenia Vážskej vodnej cesty. Významné úpravy by bolo potrebné vykonať nielen na úseku č. 4 Žilina - Bohumín, ale aj na úsekoch 1 až 3 medzi

Komárnom a Sereďou

(89 km), Sereďou a Púchovom (120 km) a napokon aj Púchovom a Žilinou (41 km). Museli by dôjsť k zladeniu záujmov troch odvetví - dopravy, energetiky a vodného hospodárstva. Na úrovni vodohospodárskych a plavebných odborníkov Slovenska, Česka a Poľska trasu 4. úseku Vážskej vodnej cesty prerokovali a schválili. Navrhnutá trasa plavebného prieplavu Žilina - Bohumín je východiskovým podkladom na ďalšie a detailnejšie spracovanie projektového riešenia tranzitnej vodnej cesty. Podrobnejšia projektová dokumentácia sa stane základom kvalifikovaných odhadov finančných nákladov, a tým aj určenia harmonogramov, postupov a nákladov na výstavbu. Podkladom je však prijatie trojstranného memoranda o porozumení pri realizácii prieplavného prepojenia medzi zodpovednými ministerstvami. Celé toto úsilie by malo vyústiť do uzavretia trojstrannej medzivládnej dohody o výstavbe prieplavného prepojenia Vážskej vodnej cesty na Oderskú vodnú cestu. Váh je najvýznamnejšia a najdlhšia slovenská rieka majúca veľký vodohospodársky, energetický a dopravný význam. Pozdĺž jeho toku historicky vznikla

vysoká koncentrácia

obyvateľstva a priemyslu. Svojou geografickou polohou - severojužnou orientáciou, a tým, že v mieste svojho ústia do Dunaja má takmer stredovú polohu na transeurópskej vodnej magistrále Dunaj - Mohan - Rýn, predstavuje významné miesto v európskych dopravných koridoroch. Stály výbor pre vnútrozemskú plavbu pri Európskej hospodárskej komisii OSN v Ženeve zaradil Vážsku vodnú cestu v roku 1995 do zoznamu budúcich medzinárodných ciest a priradil jej medzinárodný identifikačný kód E 81. Následne, v rámci III. Paneurópskej konferencie ministrov dopravy v Helsinkách (jún 1997), na ktorej určili trasy európskych dopravných koridorov, prijali aj Európsku dohodu o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu, známu pod skratkou Dohoda AGN, medzi ktoré zaradili aj rieku Váh. Touto dohodou sa potvrdil geografický a dopravný význam Vážskej vodnej cesty. V súčasnosti je rieka Váh takmer celá upravená a sú na nej vybudované vodohospodársko-energetické diela, z ktorých iba niektoré majú zariadenia umožňujúce plavbu lodí. Momentálne je za určitých obmedzujúcich podmienok

splavný dolný úsek

Váhu od Serede po Komárno. Úvahy o vybudovaní vodnej cesty po Váhu a jej prieplavného napojenia na iné vodné cesty existujú od začiatku 20. storočia, keď sa začalo s využívaním rieky na energetické účely. Uvedením Vodného diela Selice v roku 1998 do prevádzky je tento úsek Váhu splavný s určitými obmedzeniami, spôsobenými neusporiadanými vzťahmi s Maďarskom v otázke pokračovania dostavby dolného stupňa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros podľa rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Spätné vzdutie Váhu v dôsledku realizácie dolného stupňa na Dunaji by zabezpečilo stabilné plavebné podmienky až po Vodné dielo Selice. V prípade nesúhlasu sa bude musieť v rámci Vážskej vodnej cesty vybudovať Vodné dielo Kolárovo. V prvom úseku by bolo potrebné vykonať

deväť rozsiahlych

úprav a prehĺbenie koryta Váhu, ako aj rekonštruovať viaceré objekty, napríklad aj železničný most v Šali. Na druhom úseku Sereď - Púchov je predpokladom na splavnenie vybudovanie derivačného vodného diela Sereď - Hlohovec, rekonštrukcia Biskupického a Nosického kanála a postavenie plavebných komôr s rozmermi 12 x 110 m na jestvujúcich energetických stupňoch. V tomto úseku by išlo o investície, ktoré predstavujú viac ako dvadsať stavieb. Ide napríklad o plavebné komory, ale aj viaceré prístavy - v Hlohovci, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, Dubnici a Púchove. Prestavať by sa museli viaceré mosty. Na treťom úseku medzi Púchovom a Žilinou je predpokladom splavnosti rekonštrukcia energetických kanálov a doplnenie energetických diel o plavebné komory. V tomto úseku by bolo treba realizovať 10 stavieb a investícií, ako sú plavebné komory, cestné mosty, ale aj prístavy v Považskej Bystrici a Žiline. Štvrtý úsek Žilina - Bohumín predstavuje prieplavné prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odra. To v konečnom dôsledku umožní spojenie Dunaja na Odru a ďalšie pokračovanie na prístavy Baltského mora. V podstate to znamená vybudovať

plavebnú dráhu

v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina - Čadca. Za Čadcou by prechádzala trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Olše (územie ČR) a jeho zaústenie do rieky Odry pri Bohumíne. Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou na poľskej strane podporuje tiež plánovaný poľský projekt programu integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom Programu Odra 2006. Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa s jej splavnením na celom toku. Realizácia prieplavného prepojenia Váhu a Odry v úseku Žilina - Bohumín by sa dosiahla vybudovaním 16 stavieb, ako sú viaceré prieplavy, plavebné komory a lodné zdvíhadlá. Na tieto stavby nadväzuje rovnaký počet na území ČR a deväť stavieb na území Poľska.

Vladimír Turanský