Umenie odpočívať je umenie uvoľniť sa

Odborníci bijú na poplach a nástojčivo nabádajú najmä podnikateľov, aby nezanedbávali pohyb. Pritom nestačí iba z času na čas zájsť na golf, tenis či zaplávať si... Experti pripomínajú, že ak si chcete udržať duševnú i fyzickú kondíciu, nevyhnutne potrebujete pohyb a relax. V seriáli dnes pokračujeme na tému: Pohyb

Dušan je manažér v strednom veku, vždy chcel byť najlepší, najrýchlejší, najpružnejší... Pracoval neraz až do úplného vyčerpania, až jeho vystresovaný organizmus skolaboval. Hoci raz do týždňa chodil plávať a raz sa mesiac si s priateľmi zahral futbal, telo vypovedalo službu. Priateľ lekár mu naordinoval zdravotnú dovolenku, s množstvom rôznych aktivít. Dušan sa však vrátil ešte unavenejší a rozladený. Jednoducho nedokázal dožičiť svojmu organizmu potrebné uvoľnenie. Experti zdôrazňujú, že aj tomuto umeniu sa musíte učiť. Naučiť sa efektívne odpočívať je väčšie umenie než naučiť sa pracovať. Pri každej, i najjednoduchšej práci, môžeme vidieť výsledok, zmerať výkon. Práca sa nám darí alebo nedarí, sme úspešní či neúspešní. Možno s tým niečo robiť. Ale kto zmeria výsledok odpočívania, relaxu? Napokon ste z toho „ničnerobenia“ unavenejší a otrávenejší ako z náročných obchodných rokovaní.

Základné pravidlo, ktoré musíte dodržiavať, znie: Nič sa nemá preháňať. Snaha využiť intenzívne niekoľko dní, hodín do poslednej minútky, nemusí byť to najlepšie. Mnoho ľudí nevie relaxovať, zdôrazňuje MUDr. Ľ. Vražda. Svet sa stále niekam ženie a možno sa tým dostáva do slepej uličky. A my tomu trochu začíname podliehať. Čoraz častejšie vidíme, ako si najmä biznismeni sebe i okoliu dokazujú: ja som jednotka. Nikto z nás však nie je jednotkou... To, čo nám predovšetkým chýba, je prostý - a najúčinnejší - odpočinok.

Mnoho podnikateľov preceňuje svoje sily. Podľa expertov sú ľudia, ktorí stále pociťujú nutkanie niečo robiť alebo organizovať, neistí. Ich prehnaná aktivita môže byť potom zdrojom stresu. Je načase položiť si otázku, či vysoký štandard, za ktorým sa ponáhľate, nevedie okrem iného aj k tomu, že strácate záujem o priateľov: nemáte na nich jednoducho čas. Pritom pre odpočinok a relax môže byť „klábosenie“ s priateľmi mimoriadne blahodarné. Stále ešte pretrváva domnienka, že najlepším odpočinkom je absolútna zmena. Že ten, kto pracuje duševne, musí odpočívať fyzickou aktivitou a naopak. Podľa odborníkov sú to však predstavy naivné. Rovnako dobre môže relaxovať intelektuál pri inej duševnej činnosti alebo fyzicky pracujúci človek pri futbale. Dôležité je, či sa pri tejto relaxačnej činnosti dokáže uvoľniť. Môžete ležať hodiny a hodiny na gauči a napriek tomu sa nezbavíte tenzie, pretože sa neviete uvoľniť. A môžete - a mnoho podnikateľov to dnes aj robí - zo stresujúceho pracovného kolobehu odbehnúť niekam do fitnescentra alebo na tenis, a tam podávať fyzické výkony a dostať sa opäť do stresu v predstave, že musíte vyhrať, že vás niekde niečo čaká, že to jednoducho musíte zvládnuť. To však za relaxáciu rozhodne nemôžete považovať. Experti pripomínajú, že príjemné posedenie so sympatickými ľuďmi v peknom prostredí, plávanie, chôdza (napríklad chodenie po schodoch), priateľský futbal - zdrojom uvoľnenia môže byť.

Potreba relaxácie je v človeku biologicky naprogramovaná. Každý organizmus hľadá vnútornú rovnováhu. Pri monotónnosti požaduje zmenu, pri strese uvoľnenie. Človek žije podľa pevne daných časových úsekov a pravidiel a svoj čas má vyhradený aj na regeneráciu. Skúsenosti z ambulancií napovedajú, že väčšina slovenských podnikateľov si dovolí odpočívať iba v nedeľu či počas sviatkov. Je to však žalostne málo (navyše, ak aj z tohto času nebezpečne ukrajujete). Ľudské telo, pokiaľ je zaťažené, totiž potrebuje stále fázy odpočinku. Najväčšie nebezpečenstvo, ktoré na vás číha, je, že pre stále zapojenie v práci, povinnosti, termíny a nárok nedokážete rozoznať, že organizmus je preťažený a potrebuje odpočinok. Vedzte, že odpočinok a relax nie je iba nejakým „dobíjaním batérií“, ale niečím oveľa dôležitejším - tréningom pre budúcu záťaž. Únava je celkom dobrý signál, ktorým vaše telo signalizuje, že sa blíži k hranici svojich možností. Ľudský organizmus má v sebe síce zabudovaný mechanizmus, ktorému sa niekedy vraví druhý dych - pri silnom vypätí sa vyplavujú vnútorné opiáty, endorfíny a človeka vyprovokujú ešte k väčšiemu výkonu. Ale pokiaľ by záťaž pokračovala, nakoniec dôjde k zlyhaniu organizmu.