Akceptuje rozhodnutie vlády

Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Jusko vo štvrtok povedal, že akceptuje rozhodnutie ministerstva financií použiť časť privatizačných príjmov na zníženie domáceho dlhu. Aj naďalej však NBS trvá na svojich pôvodných vyhláseniach, že lepšie by bolo uprednostnenie splatenia zahraničného dlhu pred domácim. „Myslím si, že toto riešenie je dobré, pretože nedochádza k použitiu (príjmov z privatizácie) na financovanie spotreby. Z hľadiska splácania dlhu sa však domnievam, že lepšie riešenie je splatenie hlavne zahraničného dlhu,“ povedal podľa agentúry ČTK M. Jusko.

Žiadna odveta

Guvernér zároveň poprel špekulácie, že rozhodnutie ministerstva financií o uprednostnení domáceho dlhu pred zahraničným je odpoveďou na prekvapujúce zvýšenie základných úrokových sadzieb koncom minulého mesiaca, ktoré znamená zvýšenie nákladov na dlhovú službu. „Plán (ministerstva) bol prerokovaný expertmi ešte pred rozhodnutím o zvýšení úrokových sadzieb,“ uviedol vo štvrtok po rokovaní vlády M. Jusko.

Začiatkom tohto týždňa minister financií František Hajnovič pred novinármi povedal, že jeho rezort je rozhodnutý splatiť predovšetkým dlh denominovaný v slovenských korunách. Celý minuloročný deficit štátneho rozpočtu, ktorý dosiahol výšku 36,32 mld. SKK, by tak mal byť financovaný z príjmov aj za privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Celkovo bolo na splatenie dlhu (domáceho aj zahraničného) vyčlenených 50 mld. SKK. Dôsledkom tohto kroku je aj zníženie plánovaných emisií štátnych dlhopisov približne o jednu tretinu. Pôvodný emisný plán ministerstva financií uvažoval s emisiami v objeme 93,4 mld. SKK.

František Hajnovič rozhodnutie svojho rezortu odôvodnil rozdielnymi nákladmi. Podľa jeho vyjadrení pri súčasných zvýšených sadzbách sú náklady na domáci dlh vyššie ako náklady na zahraničný dlh. Výnosy štátnych jednoročných dlhopisov denominovaných v slovenských korunách sa v súčasnosti pohybujú nad 8 % Naproti tomu výnos zahraničných 10-ročných dlhopisov Slovenskej republiky z roku 2000, ktoré boli vydané v eurách, sa nachádza na úrovni 6,2 %. Podľa analytika ČSOB Mareka Gabriša po zvýšení sadzieb má ministerstvo ďalší dôvod, prečo splácať domáci dlh.

Vyššia strata

Uprednostnením domáceho dlhu sa začínajú problémy pre centrálnu banku. Splatením korunových štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok sa totiž zvýši objem voľných finančných prostriedkov, ktoré bude musieť NBS stiahnuť z obehu. Tým však automaticky vzrastú náklady a centrálna banka podľa M. Juska „dosiahne vyššiu stratu“. Zaplatením zahraničného dlhu by sa na jednej strane znížili náklady centrálnej banky a na strane druhej by to prispelo k stabilite devízového kurzu. „Splatením zahraničného dlhu by asi spadol NBS kameň zo srdca, práve z dôvodu sterilizačných nákladov. Zároveň splatenie zahraničného dlhu môže vytvoriť predpoklady pre stabilnejší kurzový vývoj a pre zvýšenie ratingu krajiny,“ uvádza vo svojej správe M. Gabriš.

Marcel Laznia