Nikto nechce platiť

Problémy s rozširovaním EÚ

Európski politici majú plné ústa rečí o tom, ako podporujú rozšírenie, aké dôležité bude znovuzjednotenie Európy, ktorá bola dlhé roky nespravodlivo rozdelená na dva svety. Keď však reč príde na financovanie rozšírenia, každý hľadí už len na svoj rozpočet a každé euro sa zdá na tento projekt priveľa. „Kto chce zaplatiť za rozšírenie? Správna odpoveď je - nikto,“ píše v novom dokumente bruselské Stredisko pre európske politické štúdie (CEPS). Členské krajiny, ktoré dnes dostávajú zo spoločného rozpočtu EÚ viac peňazí, ako do neho platia, zdôrazňujú, že by bolo nespravodlivé financovať prijatie nových členov znížením podpory pre chudobných. Súčasní tzv. čistí platitelia zasa tvrdia, že ich občania jednoducho neakceptujú žiadny nárast ich už i tak vysokých príspevkov do rozpočtu únie. Koľko bude teda rozšírenie stáť? Správna odpoveď je podľa CEPS nasledujúca: toľko, koľko členské štáty odsúhlasia, že na rozšírenie poskytnú. Ony musia totiž schváliť rozpočet.

Aké by teda boli náklady na rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy, keby s nimi únia zaobchádzala ako s terajšími členmi, teda keby im priznala plnú výšku podpôr zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a štrukturálnych fondov určených pre zaostávajúce regióny? Čo sa týka CAP, viacero štúdií odhadlo pre osem krajín strednej a východnej Európy (SVE), s ktorých vstupom sa počíta v roku 2004, náklady na približne 10 miliárd eur ročne. Pri štrukturálnych fondoch, ktoré môže každá krajina čerpať len do výšky 4 % svojho HDP, sa dá odpočítaním príspevkov do rozpočtu vypočítať tiež suma pod 10 mld. eur ročne. Situácia okolo štrukturálnych fondov je zdá sa bez väčších sporov. Kandidátske krajiny viac-menej súhlasia s limitom 4 % HDP, pretože si uvedomujú, že využívanie ponúkaných fondov je náročné na kvalitné projekty a spolufinancovanie. Kameňom úrazu v rokovaniach však bude poľnohospodárstvo, najmä priame platby pre roľníkov. Tie pôvodne vznikli ako kompenzačné platby, ktoré mali farmárom vyrovnať straty za znižovanie cien v súvislosti s ostatným kolom reformy CAP. Súčasné členské krajiny preto argumentujú, že noví členovia nemajú nárok na priame platby, pretože u nich budú ceny po vstupe do EÚ naopak stúpať. Kandidáti však oponujú, že takéto nerovné zaobchádzanie vážne naruší konkurencieschopnosť ich roľníkov, ktorí sú už teraz chudobnejší a menej efektívni, a po vstupe budú musieť súťažiť s farmármi dostávajúcimi z EÚ vysokú finančnú podporu. CEPS očakáva, že nakoniec zrejme zvíťazí tento argument. Pri akejkoľvek inej ekonomickej aktivite by totiž bola nemysliteľná situácia, kde by jedna strana dostávala masívnu podporu z EÚ a druhá nič. Koľko teda budú priame platby pre farmárov SVE stáť? Najlepším odhadom je 6 miliárd eur ročne. Veľké aj malé číslo, píše CEPS. Veľké preto, že predstavuje asi polovicu pridanej hodnoty poľnohospodárstva všetkých ôsmich krajín SVE. Je to však „zrnko hrášku“ v porovnaní s HDP dnešnej EÚ, ktorý je okolo 8000 miliárd eur, a „vrecko hrášku“ v porovnaní s ročným rozpočtom EÚ v hodnote takmer 100 miliónov eur.

(TASR)