O maskách a detstve

Niektoré štatistiky netreba veľmi rozoberať. Stačí letmý pohľad a všetko je jasné. Názorným príkladom sú čísla, ktoré v týchto dňoch zverejnila Medzinárodná organizácia práce.

Každé šieste dieťa vo veku 5 až 17 rokov pracuje v rizikových podmienkach, neraz dokonca aj v ohrození života. Až 75 percent z týchto detí je nejakým spôsobom prepojených so zločineckými aktivitami. Veľký počet neplnoletých uviazol v sieťach detskej prostitúcie. Situácia je najhoršia v Ázii, zle je v Afrike, Latinskej Amerike, no ani západná Európa či USA nie sú imúnne na zneužívanie detí. No a detí je na svete veľa, zatiaľ čo každé detstvo je jedinečné. Ani sa nenazdáš a už je nenávratne preč. A je dosť smutné, ak ti namiesto pekných spomienok zostáva iba bôľ a prázdnota.

To naozaj niet veľmi o čom špekulovať. Skôr treba niečo robiť, meniť. Prioritne. Ibaže, kde začať?

Ako zmeniť povahu človeka, keď sa táto nemenila celé storočia? Za tento čas sa nám podarilo vyhotoviť slušné masky, no v našej hĺbke naďalej vládnu tie najpôvodnejšie pudy. Takí malí vlci, netopiere, králiky, ktoré sa v najlepšom prípade starajú o vlastné potomstvo, to cudzie im je až prehnane cudzie.

Ako meniť cestu, o ktorej každý, čo rozhoduje o závažnejších veciach, tvrdí, že je jedinou možnou? Všetky ostatné sú vraj horšie. Áno, aj táto naša má určité chyby. Ale bez obetí, bohužiaľ, niet pokroku.

Boj proti zneužívaniu je tak v prvom rade doménou medzinárodných organizácií a skupín zanietencov. Týmto sa nejaké to detstvo určite podarí zachrániť, no je to málo na výraznejší krok dopredu. Na masky pribudne zopár ozdôb, no spoza nich naďalej číhajú rovnaké nebezpečenstvá. A deti rastú.

Rastislav Boldocký