AKO PARNÝ STROJ

Čo nás bude stáť vstup do Európskej únie, to zatiaľ nik nevie zodpovedne povedať. Čo budú musieť urobiť najmä malí podnikatelia, pracujúci v obciach neraz len v provizórnych podmienkach, im tiež zatiaľ nikto nevie vysvetliť. Integráciu by však chceli nielen prežiť, ale sa aj rozvíjať. „Podľa našej predstavy vláda mala už od roku 1999 začať v tomto smere konať. Ináč by sa možno uzatvárali aj niektoré integračné kapitoly, keby takáto vízia bola,“ povedal pre Hospodársky denník prezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) Anton Buben. „Veľké podniky sa na vstup do EÚ vedia skôr pripraviť ako malé firmy, lebo ich komunikácia s okolím a teda získavanie informácií je lepšie. Malým to však robí ťažkosti. Podľa našich informácií napríklad Rakúsko v roku 1984 robilo analýzy, ktoré dali potrebné odpovede aj malým remeselníkom v obciach, čo ich bude integrácia stáť.“ Na naše konštatovanie, že malí výrobcovia u nás sú neraz ľahostajní k tomu čo ich čaká a myslia si, že vstup do únie prežijú, A. Buben hovorí, že takto problém nevníma. „Oni skôr nemajú čas sa týmto zaoberať, lebo naplno ich zamestnáva otázka momentálneho prežitia. Navyše na integráciu nestačí byť pripravený len politicky, ale aj ekonomicky a vzdelanostne.“ Podľa A. Bubena malí a strední podnikatelia stále nevedia, čo vlastne je v uzatvorenej kapitole o malom a strednom podnikaní. „To, čo je už dohodnuté, sa na verejnosť akosi nedostáva. Malí podnikatelia by si mali vedieť rozkalkulovať, čo ich čaká minimálne do roku 2004, ako si majú prispôsobiť svoju technológiu, spôsob podnikania a podobne.“ Vzhľadom na hektické zmeny v legislatíve si nemôžu dopredu naplánovať celý výrobný cyklus a fungovanie služieb. To je to, čo nám chýba a čo by sa malo napraviť.

Člen Rady SŽZ a predseda slovenského Cechu informatiky, účtovníctva a manažmentu Vladimír Sirotka nám povedal, že vstup do EÚ predpokladá, aby menší podnikatelia mali zdroje financií hlavne na rozšírenú reprodukciu. „Spravili sme si štatistiku od roku 1993 do roku 2002. Finančné zaťaženie, ktoré obsahuje daňové povinnosti a platby do fondov, je stále rovnaké. Pohybuje sa to hore-dole jedno percento. V súčasnosti predstavuje asi 43 % priameho zaťaženia z hrubého hospodárskeho výsledku. Ak zoberieme do úvahy aj mieru zhodnotenia a tržby oproti výdavkom, tak nám ostáva asi 12,50 Sk čistých peňazí zo 100 Sk tržieb. Nazvali sme to účinnosť parného stroja v minulom storočí. Ale malé a stredné podnikanie nemôže ísť do Európy na parnej lokomotíve v čase nadzvukových lietadiel.“ V. Sirotka zdôrazňuje, že z toho jednoznačne vyplýva potreba vytvárať podmienky na finančnú mobilitu tohto malého stavu. Ak k nám prídu západní investori a my chceme, aby sa naši malí podnikatelia na nich nadviazali, musia byť schopní konkurencie. Inak hrozí, že tieto väzby si investor privezie zo svojej materskej krajiny. „Pri dvanástich korunách však máte za osem rokov našetrené len na jednoduchú reprodukciu. A tak sa pýtam, kde je rozšírená, kam sa stratila? Kde je modernizácia malého podnikateľa?” Pretože na Slovensku hrozí, že ak sa neurobia ráznejšie cielené kroky, bude až 30-percentná miera nezamestnanosti. Požiadali sme člena Rady SŽZ, aby sa pokúsil vyjadriť ako prognostik: „Malý podnikateľ vzhľadom na mieru disponibilného zisku žije zo svojej podstaty. Nerozširuje firmu, to znamená, že nezvyšuje ani zamestnanosť. Ak tieto podmienky nebudú také, že sa mu nového pracovníka oplatí zamestnať, tak vývoj nezamestnanosti vidím skepticky. U malých podnikateľov, ktorí dnes zamestnávajú okolo 1,2 milióna ľudí, sa nevytvára ekonomická pôda pre rast zamestnanosti.“

Ako teda vyzerá celkové finančné zaťaženie malého podnikateľa? V roku 1993 poplatky tvorili asi 50 % z hrubého hospodárskeho výsledku. V roku 1997 po istých legislatívnych zmenách zaťaženie tvorilo asi 43,2 %. O dva roky na to, ak zoberieme do úvahy reálne príjmy a výdavky malého podnikateľa, ktorému sa darí lepšie zhodnocovať svoju prácu, mu zo sto korún tržby ostalo len 11,50 Sk disponibilného čistého zisku. V roku 1998 bolo daňové a odvodové zaťaženie 43,75 %. V roku 2000 došlo k poklesu odvodového zaťaženia na 41 %. Vlani to však bolo 43,11 %. Po zmene daňových zákonov, podľa ktorých sa bude platiť až v roku 2003 za rok 2002, to bude 42,25 %, teda pokles finančného zaťaženia o necelé jedno percento. Z toho je jasné, že celé obdobie vývoja malého podnikateľského stavu je jeho finančné zaťaženie takmer rovnaké.

Vladimír Turanský