Dekréty patria historikom

Péter Medgyessy sa radšej bude venovať zajtrajšku

Nová metla dobre metie, hovorí sa v prísloví. Z hľadiska sesedských vzťahov v regióne strednej Európy môžme povedať, že „nová metla lepšie metie“. Tou metaforickou metlou bude dezignovaný maďarský premiér Péter Medgyessy, ktorý sa poučil z niektorých chýb svojho predchodcu vo funkcii Viktora Orbána. Najskôr sa ihneď po oznámení výsledkov volieb vyjadril, že on netúži byť premiérom 15 miliónov Maďarov (iba cíti za nich zodpovednosť) a v rozhovore pre najnovšie číslo nemeckého časopisu Focus sa dostal aj k pálčivej problematike Benešovych dekrétov. Zákonné normy, ktoré vytvárali podmienky na povojnové vysídlenie a vyvlastnenie Nemcov a Maďarov v Československu, Medgyessy považuje za nespravodlivé. V rozhovore pre Focus však poukazuje zároveň na to, že ide o tému pre historikov a vôbec nie pre zahraničnopolitické debaty. „Dekréty a ich dôsledky nepovažujem za spravodlivé. Tým sa však majú zaoberať historici,“ povedal Medgyessy. „Ja sa radšej venujem zajtrajšku,“ dodal. Medgyessy v rozhovore kritizoval doterajšieho premiéra Viktora Orbána, že túto otázku nastolil v predvolebnej kampani. „Benešove dekréty sú príliš vážnou záležitosťou na to, aby sa z nich robila téma volebného boja,“ povedal budúci premiér. Orbánova kritika dekrétov viedla tohto roku vo februári k ochladeniu vzťahov medzi Prahou a Bratislavou na jednej strane a Budapešťou na strane druhej. Potom, čo Orbán označil povojnové československé výnosy za nezlučiteľné s právom EÚ, odriekli ČR, SR a Poľsko okrem iného aj schôdzku šéfov vlád Vyšehradskej skupiny v Maďarsku.

Témou Benešových dekrétov okrem Maďarov žijú aj Nemci (hlavne v Bavorsku) a Rakúšania. Rakúsko môže právom požadovať od ČR ospravedlnenie za bezprávie spáchané na základe Benešových dekrétov, vyhlásil v stredu večer vo Viedni rakúsky člen Európskej komise Franz Fischler. Zároveň však poukázal na to, že na úrovni EÚ neexistujú žiadne nástroje, ktoré by mohli byť použité k riešeniu bilaterálnych problémov, a preto sa musia predevšetkým vzájomne dohodnúť tie strany, ktoré sa na konfliktu priamo podieľajú. Rokovania o prijatí do EÚ nemôžu „zniesť zo sveta“ všetky politické problémy. EK ale na druhej strane nebude problém dekrétov ignorovať a skonštatovala, že je treba ešte preskúmať určité právne otázky a že napozaj šlo o historické bezprávie, vyhlásil v stredu Fischler.

Kým Medgyessy necháva túto spornú tému nedávnej minulosti na bedrách historikov, Rakúšania sa úpodľa všetkého rozhodli neurobiť hrubú čiaru za minulosťou. Jednou z maturitných otázok rakúskych stredoškolákov v týchto dňoch bolo: Čo viete o Benešových dekrétoch?

(jnk, ČTK)