Kde sme na európskej diaľnici

Nastane aj čas, keď štát podporí investície do zahraničia?

Za danej situácie, keď predvolebná eufória neumožňuje vláde racionálne gazdovať s verejnými financiami, je rozhodnutie NBS požičiavať (aj vláde) peniaze s úrokovou mierou zvýšenou o pol percenta nevyhnutnosťou. Manažéri chemických a farmaceutických podnikov to vnímajú ako degresný krok, pretože podporovať treba vývoz nie dovoz. Tovarová výmena musí pripomínať diaľnicu s plynulým chodom v obidvoch smeroch. Ideálne je, keď sa na ňu priebežne po celej trase napája hustá sieť subdodávateľských firiem. Príkladom je svetoznámy Ford, ktorý sa v poslednom štvrťroku 2001 dostal do mínusu sumou prevyšujúcou 5 mld. USD. Ťažkosti jej spôsobil predovšetkým výrobca pneumatík Firestone, takmer výlučný dodávateľ spomínanej automobilky. Firestone poškodil Fordu imidž a jeho vozidlá odsunul do druhej kvalitatívnej skupiny. Dôsledkom zníženého odbytu je prepustenie 35-tisíc zamestnancov. Na jednotlivých svetadieloch je asi tristo výrobcov pneumatík. Matadoru Púchov patrí 30. miesto. Ak by sa prepracoval do prvej dvadsaťpäťky, vytvoril by si reálnu

šancu odolať

neúprosným dôsledkom globalizácie. Bez toho, aby stratil vlastnú tvár, značku. Prezident spoločnosti Štefan Rosina st. vysvetlil, prečo na trase Firestone-Ford dostala kooperácia „defekt“. Podľa neho totiž aj veľké korporácie trpia na zmätočný obchodný priestor vo svete. Nie sú jasne definované parametre spotreby, zemeguľa trpí na priepastné rozdiely kontinentov. Preto sa viac ako o globalizácii hovorí o schopnosti dynamizovať systémy. Už dávno však neplatí zásada: čím väčšie, ale čím efektívnejšie, tým lepšie. Najboľavejšie miesto u nás vidí v (ne)zdravom podnikateľskom prostredí. Ani po 12 rokoch nemáme jasne vymedzené vzájomné vzťahy. Š. Rosina st. je za vstup SR do EÚ. Zároveň sa však musíme presne zaradiť a nájsť si miesto na európskej diaľnici. Nikto nechce, aby sme len stáli na vedľajšej ceste a pasívne čakali, kým nás niekto pustí na hlavný ťah. V kapitolách, ktoré v rámci predvstupového procesu schvaľujeme, je veľa úplne nových vecí, ktoré naše

terajšie zákony

stále neobsahujú. A o tých veľa nehovoríme. Slovensko ich však už ako členská krajina EÚ plniť a rešpektovať bude musieť v plnom rozsahu. „Sme schopní všetko zakomponovať do strategickej vízie štátu? Aby bolo každému jasné, aké budú v SR ekonomické podmienky o 5, 10 či 25 rokov,“ kladie si otázku Š. Rosina st. Strategické rozhodnutia Matadoru vychádzajú z toho, že nemôžeme vyrábať všetko. Najmä ak je možné rozvíjať lacnejšiu výrobu pneumatík napríklad v spoločnom podniku v Omštine na Sibíri, ktorý ďalej rozširujú. Rusi totiž medzičasom postavili vysoké

colné bariéry

na dovážaný tovar, cez slovensko-ruský podnik ich možno obísť. V Rusku má Matador vypredané na rok dopredu. Podnik diverzifikuje aktivity, aby nemusel precitliveno reagovať na výkyvy slovenského trhu. Koncom februára 2002 sa uskutočnila návšteva Etiópie, krajiny s obrovskými kaučukovými plantážami. Etiópska vláda ponúkla Matadoru možnosť prevziať kompletne fabriku, ktorú zhodou okolností budovalo Československo v 70. rokoch. Matador by tam mal investovať 30 až 50 mil. USD z doteraz naakumulovaného kapitálu. Vrátiť by sa mali do 3 až 5 rokov. To znamená, že už sa blížime k takému stavu, keď budeme schopní sami investovať aj za hranicami Slovenska. S možnosťou uplatniť pritom vlastné stroje a technologické zariadenia, manažérske schopnosti ľudí. Základný predpoklad na to vznikol pred piatimi rokmi, keď rozpracovali v Matadore základnú stratégiu posilnenia vlastnej životaschopnosti. Tretí rok pravidelne audituje podnik Deloite & Touche. Hovorí jej prezident Vladimír Masár: „Predložili sme manažmentu

konkrétne výsledky

aj s ďalším postupom podľa svetových noriem.“ Výnosy z aktív hovoria o tom, či firma je alebo nie je schopná napredovať. V optimálnom režime sa firma musí pohybovať v rozpätí 8 až 10 %, minimum je 5 %. Matador dosahuje 8-percentnú rentabilitu. Umožňuje to ročne investovať 600 až 800 mil. Sk. Na základe vypracovaného strategického zámeru by do roku 2006 mali udržať tendenciu stáleho rozvoja s možnosťou umiestniť časť zdrojov aj mimo fabriky v Púchove. Prvý investičný balík v objeme asi 10 mil. EUR išiel do ďalšieho rozvoja nákladných pneumatík v spoločnom podniku Continental Matador. Pritom Continental likviduje v Európe tri fabriky. Jednako v nemeckej centrále padlo definitívne rozhodnutie, že výroba v objeme 2,2 milióna pneumatík ročne sa presunie do Púchova. Napriek tomu prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHaFP) SR Jozef Kollár si netrúfa povedať, žeby štát dokázal podporiť aj slovenských investorov, ktorí chcú svoj podnikateľský zámer rozvíjať aj vonku. Skôr ich vníma

ako „strašiakov“,

hoci pred tými, ktorých chce získať smerom k nám, sa neraz predvádza ako dievča z uličky lásky. To, čo si dovolia jednotlivé podniky chemického a farmaceutického priemyslu, je preto skôr výsledkom stabilizácie firmy a jej následnej expanzie.

Tibor Bucha