Kde sme a čo chceme (23, 24)

Nemáme sa na koho vyhovárať + foto Dušan Smoleňák + Ľuboš Valach

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ing. Dušan Smoleňák, podpredseda predstavenstva Poisťovňa Gerling Slovensko, a. s., a Ľuboš Valach, predseda predstavenstva ODIEN/SEVIS reeng, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

D. Smoleňák: Z dôvodu príslušnosti k stabilnému regiónu, čo je nepochybne spájané najmä s členstvom v NATO, ale aj v Európskej únii, je mimoriadne dôležité, aby ambície Slovenska na vstup do tejto organizácie boli úspešne zavŕšené. Inú voľbu, pokiaľ chceme byť hospodársky úspešní, nemáme. Totiž práve tam, kde sú stabilné pomery, sa darí aj podnikaniu.

Ľ. Valach: Stať sa členom NATO je pre Slovensko historickou príležitosťou, pretože prijatie je nepísanou podmienkou na vstup do EÚ. Je potrebné si uvedomiť, že súčasné rozšírenie EÚ urýchlili udalosti z 11. septembra. Z histórie ľudstva je známe, že okolnosti bežného významu často dokážu zmeniť smerovanie tej-ktorej krajiny. Nikto dnes nevie garantovať, kedy bude ďalšie rozšírenie EÚ. Slovensko dnes stojí na križovatke svojich dejín, azda po prvý raz v histórií môže rozhodnúť o svojej budúcnosti. Nie som si však úplne istý, či Slovensko, resp. jeho politici si dostatočne uvedomujú túto skutočnosť. Slovensko je malá a pomerne chudobná krajina. A aj z tohto dôvodu si myslím, že nikto kvôli nám nebude meniť pravidlá vstupu do únie. Ak ich splníme, tak nás zoberú, ak ich nesplníme, čaká nás ťažká budúcnosť.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

D. Smoleňák: Hospodárske aktivity nemajú radi hranice. Bolo by preto rozumné, aby Slovensko, jeho parlament a politické strany nielen jednoznačne deklarovali záujem o naplnenie požiadaviek pre vstup do EÚ, ale najmä, aby uvedené deklarovali svojimi činmi.

Ľ. Valach: Vstupom Slovenska dôjde k oživeniu slovenskej ekonomiky a následne k zvýšeniu životnej úrovne. Veľmi sa teším, že západná kultúra pozitívne ovplyvní demagogické správanie niektorých našich politikov, zlepší morálku v spoločnosti, podnikateľské prostredie do tej miery, že naša mladá inteligencia nebude musieť znechutená emigrovať do krajín, v ktorých sú tiež problémy, ale „človek je tam človekom“.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

D. Smoleňák: Udalosti v New Yorku na jeseň 2001 boli spúšťacím mechanizmom pre zmeny v poisťovníctve v rámci sveta. Práve tieto udalosti upozornili na možné riziká v rámci globalizácie sveta, ako aj na nemožnosť udržania stavu cenového poddimenzovania poistného trhu, aký dovtedy existoval. Z tohto hľadiska nebude ani pre našu spoločnosť Poisťovňa Gerling Slovensko rok 2002 ľahký. Súčasne však tento rok berieme ako výzvu na ďalšie zlepšenie našich služieb.

Ľ. Valach: Ekonomika sa postupne oživuje, záujem zahraničných investorov o Slovensko sa zvyšuje. Situácia v bankovom sektore sa pozitívne mení. A keďže naša spoločnosť sa zaoberá reštrukturalizáciou podnikov a následným vstupom zahraničných investorov, vidím najbližšiu budúcnosť veľmi nádejne. Dúfam, že tento trend bude pokračovať aj po septembrových voľbách.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

D. Smoleňák: Prioritne je nevyhnutné zlepšiť politickú, ekonomickú a legislatívnu stabilitu Slovenska a najmä zabezpečiť vykonateľnosť práva. Prioritou nadovšetko by mala byť rozhodná podpora tých, ktorí dokážu vytvoriť pracovné miesta a zamestnanosť.

Ľ. Valach: Problémov je veľa, mňa najviac znervózňuje politický klientelizmus, korupcia, čierna práca, slabá vymožiteľnosť práva, byrokracia a nepružnosť v štátnej správe. Ešte jedná vec ma trápi - a to je pohľad na zdravotníctvo. Som veľmi zvedavý, kedy si uvedomíme, že môžeme mať len takú zdravotnú starostlivosť, na akú si zarobíme. A, žiaľ, aj to málo, čo zarobíme, nevieme efektívne použiť.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

D. Smoleňák: Napriek problémom dokázala Slovenská republika počas desiatich rokov svojej existencie svoju životaschopnosť i celkom slušný rozvojový potenciál. Negatívnou skutočnosťou bolo a je však váhanie, nerozhodnosť a obavy pri realizovaní reforiem, ktoré často vyústili dokonca do ich nerealizácie. Pri rozhodnejšom postupe a správnom stanovení priorít sme mohli byť na našej ceste podstatne ďalej. Mimoriadne kriticky hodnotíme, napriek rôznym, žiaľ, len teoretickým prácam, vysokú mieru nezamestnanosti a chýbajúce praktické kroky smerujúce k jej zníženiu.

Ľ. Valach: Medzi prednosti určite patrí, že môžeme o sebe slobodne rozhodovať. Horšie je, že ešte nevieme o sebe rozhodovať. Vznik samostatnej Slovenskej republiky je veľkou revolučnou zmenou v histórii slovenského národa. Avšak každá revolúcia prináša i svoje negatíva. Keď chceme niečo zhodnotiť, tak najlepšie je porovnať s porovnateľným. Ja porovnávam vývoj na Slovensku s vývojom v Českej republike. Pred rokom 1993 sme sa vyhovárali na Čechov, od roku 1993 sa môžeme vyhovárať len na našich politikov, ktorých sme si zvolili, čiže môžeme sa vyhovárať len sami na seba.