Minister odbúrava byrokraciu

Zbavia sa odeváci odpadu, ktorý nemá slovenský pôvod?

Aktívny zošľachťovací styk, čomu sa z veľkej časti rozumie práca vo mzde, znamená pre mnohé slovenské odevné firmy zabezpečenie ich výrobného programu a prácu najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Spočíva v šití rôzneho druhu oblečenia z dovezeného materiálu od zahraničného objednávateľa zákazky, z čoho po ušití vzniká odpad. Ten slovenskí odeváci donedávna „pribaľovali“ k hotovým výrobkom a posielali naspäť k objednávateľovi, pretože podmienkou colného úradu bolo vrátiť dve percentá zo strihačského odpadu do štátu pôvodu, aby nezaťažili Slovensko odpadom. Nový zákon o odpadoch č. 223 z roku 2001 však už okrem iného vymedzuje ich dovoz, vývoz i tranzit. V prešovskom Vzorodeve napríklad donedávna konali podľa starých predpisov, platiacich ešte pred časom účinnosti nového zákona. Upozornenia z ministerstva životného prostredia nenechali na seba dlho čakať a vzťahovali sa na nedovolený vývoz odpadu spolu s výrobkami bez povolenia ministerstva. Podľa obchodno-ekonomického námestníka riaditeľa Vzorodevu Prešov Dušana Ivanova nasledovalo starostlivé štúdium zákona vrátane hľadania vhodného paragrafu, ktorý má pre firmu platiť. Výsledkom je jeho poznatok o nedokonalosti legislatívy, pretože ak by sa na firmu mala vzťahovať časť zákona o vývoze odpadov určených na zneškodnenie (paragraf vhodnejší na podmienky firmy nenašli), Vzorodev by sa onedlho mohol utopiť v byrokracii a možno aj prevádzky odstaviť. Firma predsa nerobí

klasický vývoz

odpadu, iba vracia zvyšok nespracovaného materiálu dodaného na zušľachtenie. Toho materiálu, ktorý bol vyrobený v zahraničí a dovezený k nám na spracovanie. Čiže odpad nevznikol z materiálu vyrobeného na Slovensku, preto nemá ani slovenský pôvod. Ak však chce Vzorodev urobiť zadosť zákonu o vývoze odpadov na zneškodnenie, je povinný požiadať rezortné ministerstvo o vývoz a problém sa tam začína komplikovať. Žiadosť totiž má obsahovať pôvod, zloženie, množstvo odpadov a identifikačné údaje ich pôvodcu, plán prepravnej trasy a spôsob poistenia zodpovednosti za škodu, opatrenia na zaistenie bezpečnosti prepravy v súlade s podmienkami dotknutých štátov, identifikačné údaje príjemcu odpadov, umiestnenie zariadenia na ich zneškodnenie, ako aj druh a časť platnosti oprávnenia, na základe ktorého sa zariadenie prevádzkuje. „Ak tieto podmienky máme dodržať, sú nereálne, naši zahraniční partneri s nimi jednoducho

nebudú súhlasiť

a pre krátke predpísané limity ich nedokážeme včas ani vybaviť,“ komentuje znenie zákona D. Ivanov. Na jeho dodržanie jestvuje ešte druhá cesta. Odpad ostane na Slovensku, ale aj v tom prípade treba požiadať rezortné ministerstvo o súhlas, pričom k žiadosti treba priložiť zmluvu so subjektom likvidujúcim odpad. Ďalšia odevná firma OZKN, ktorá takmer celú svoju produkciu pozostávajúcu z aktívneho zošľachťovacieho styku orientuje na export, vidí v uplatňovaní tohto zákona mnoho nevyjasnených, až sporných záležitostí, čo určite ovplyvní v negatívnej miere ekonomické ukazovatele firmy. Sú to najmä: časový nesúlad medzi platnosťou ustanovení o odpadoch v colnom zákone a v zákone č. 233/2001 Z. z., slabá informovanosť o ňom vo vzťahu k výrobným organizáciám, napríklad sústredenie pozornosti len na komunálny odpad. Koordináciu postupu pri informovaní

o tomto zákone

s profesijnými organizáciami ako napríklad ATOP, regionálne kancelárie SOPK, regionálna štátna správa, miestne colné úrady považujú za minimálnu. Vysoká je aj administratívna náročnosť potrebná na dodržanie pravidiel tohto zákona, pričom niektoré úkony žiadateľ napríklad pri vývoze odpadu nemôže ovplyvniť. „Zaradenie odpadu z textilu najmä pri niektorých položkách do žltého zoznamu sa nám javí ako diskriminačné, pretože svojím charakterom sú určite tieto materiály menej agresívne pre životné prostredie ako napríklad odpady z plastov,“ hovorí obchodný riaditeľ OZKN Prešov Ľubomír Pankuch a dodáva, že platnosť zákona o odpadoch z hľadiska stanovenia podmienok pre aktívny zošľachťovací styk vyžaduje licenciu na vývoz odpadu aj pre staršie rozhodnutia, t. j. ešte pred účinnosťou tohto zákona. Prijali by preto dobehnutie vývozov za starých podmienok. Teraz sa však do žiadosti o cezhraničnú prepravu odpadov vyžaduje

zmluvná dohoda

so zákazníkmi s rôznymi podmienkami, ktoré mnohí zákazníci nie sú ochotní akceptovať. Žiadala by sa možnosť väčšej variabilnosti pre výrobné organizácie pre rozhodnutie, akým spôsobom sa chcú vyrovnať s odpadom najmä z ekonomického hľadiska vo vzťahu k svojim obchodným partnerom. Chýba dostupnosť informácií na špecifikáciu spôsobu likvidácie pre jednotlivé druhy odpadov, a tým možnosť voľby čo najrýchlejšieho a ekonomicky najvýhodnejšieho spôsobu ich likvidácie. Kriticky sa k zákonu vyjadrili aj predstavitelia ďalších firiem, napríklad Zekonu Michalovce, Ozety v Trenčíne, Ozexu v Prešove. Ako sa na problém pozerá minister životného prostredia László Miklós? Ako vysvetlil, zákon mal zabrániť prílišnému prílevu rôznych textílií k nám, ktorých sa často aj pod rúškom „second handu“ dovezie ročne na Slovensko približne 60 000 ton, pretože skládkovanie je u nás lacnejšie ako v okolitých krajinách. Preto sa „handry“ dostali u nás na

tzv. žltý zoznam,

čo znamená, že podľa pravidiel EÚ sú v režime s potrebným povolením na dovoz i vývoz, pričom v susedných štátoch sa na žltý zoznam nedostali. Ministerstvo životného prostredia po osobnej intervencii ministra hľadá možnosti, ako pomôcť aj textilným pracovníkom a vyňať tento druh odpadu zo žltého zoznamu (klasifikácia pochádza z ministerstva hospodárstva). Kým nedôjde k novele zákona, čo minister Miklós prisľúbil ešte za súčasnej vlády, zvyšky látok po aktívnom zošľachťovacom styku sa budú po minimálnej úprave (napríklad obšitá handra) považovať za výrobok alebo aspoň za polotovar, čo podlieha už inej klasifikácii a nepotrebuje byrokratický postup. Na preklenutie problému ministerstvo v súčasnosti podľa svojho šéfa už bez prieťahov a prekážok schvaľuje žiadosti o vývoz odpadu. Dúfajme, že jeho dané slovo odbremení od ťažkostí odevné

Ladislav Kulik