Návrat k pravekej strave?

Mäso divokých zvierat, ktoré jedli pravekí lovci, obsahuje zdravšie tuky než súčasný chovný dobytok. Tento objav podporuje myšlienku, že paleolitická strava je kľúčom k dobrému zdraviu. Pred 15 000 rokov, pred nástupom poľnohospodárstva, jedli ľudia mäso ulovených zvierat a rýb a k tomu semená a rastliny, ktoré nazbierali. Preto boli zdravší, tvrdia vedci.

Na základe svojich testovaní preukázali, že mäso divokých jeleňov, sŕn a antilop obsahuje prospešnejšie tuky než mäso z dobytka kŕmeného obilninami. Prechod ku strave našich predkov by mohol prispieť k boju proti globálnemu šíreniu obezity a s tým súvisiacich chorôb. Vedci preto tvrdia, že by sme sa mali snažiť, aby sa mäso chovných zvierat podobalo mäsu zvierat divokých. Zástancovia paleolitickej stravy - táto vylučuje spracované potraviny ako mliečne výrobky, rafinované obilniny, soľ a pridané tuky - sa domnievajú, že ľudia sa vyvinuli k životu lovcov a zberačov a že nemali čas adaptovať sa na moderný životný štýl plný priemyselne vyrábaného jedla a pohodlia. Myslíme si, že existuje nesúlad medzi podmienkami životného prostredia, pre ktoré sme boli vybraní, a medzi tými, v ktorých dnes žijeme, vysvetľujú vedci.

Táto teória je čiastočne založená na štúdiách súčasných komunít lovcov a zberačov. Staffan Lindeberg z univerzity vo švédskom Lundu napríklad zistil, že obyvatelia Papuy-Novej Guiney, ktorí jedia sladké zemiaky, ovocie, ryby a kokosové orechy iba zriedkavo trpia srdcovými chorobami.

Paleodiéta napodiv úplne zodpovedá moderným stravovacím odporúčaniam. Pravda, do akej miery predstavuje praveké menu, zostáva sporné. Podľa antropológa Stanleyho Ulijaszeka z britskej Oxfordskej univerzity mali minulé populácie žijúce v rôznych častiach sveta odlišnú diétu. Eskimáci pravdepodobne jedli výhradne mäso, zatiaľ čo ostatné národy zase prevažne zeleninu.

Napriek tomu, že presné proporcie v strave pravekých ľudí nemôžu byť určené, je princíp vylúčenia priemyselne spracovaných potravín rozumný, domnievajú sa vedci. Tí teraz chcú testovať, či tento stravovací režim môže v civilizovaných spoločnostiach znížiť výskyt najzávažnejších ochorení ako napríklad srdcové choroby alebo cukrovku.

Barry Bogin, odborník na antropológiu a obezitu z Michiganskej univerzity však upozornil, že účastníci pokusu by mali byť vystavení rovnakej fyzickej záťaži, takej ako naši predkovia.

Vedci dlho porovnávali svaly, mozog, špik kostí a tuk divokých zvierat a dobytka. Biftek zo zveriny mal dve percentá tuku, zatiaľ čo hovädzie mäso päť až sedem percent. Tkanivo divokej zveri obsahuje aj podstatne viac mastných kyselín omega-3, ktoré sa nachádzajú v rybách a sú spájané s nižším rizikom srdcových ochorení.

(mb)