Hospodársky denník
USD46,587 Sk
EUR42,569 Sk
CHF29,264 Sk
CZK1,392 Sk
  Pondelok  13.Mája 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Odpisy zdrojom investovania

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Podľa novelizovaného zákona o daniach z príjmov sa údajne zvyšuje hranica na ocenenie investičného majetku a tiež sa znižujú doby odpisovania. Od kedy to platí?

- V SR sú dlhé doby odpisovania majetku do nákladov v porovnaní s inými štátmi. Priblíženie v tomto smere priniesla novela zákona o daniach z príjmov č. 561/2001 Z. z. S odloženou účinnosťou od roku 2003 boli valorizované hodnotové hranice ocenenia hnuteľného hmotného majetku, ak je jeho vstupná cena vyššia ako 30 000 Sk, resp. nehmotného majetku, ak je jeho vstupná cena vyššia ako 50 000 Sk. Následne doodpisovanie tohto majetku z dôvodu zmeny jeho ocenenia riešia prechodné ustanovenia § 58c zákona o daniach z príjmov tak, že sa doodpisuje začatým spôsobom alebo sa jednorazovo zahrnie do základu dane roku 2003.

Podľa § 33 zákona o daniach z príjmov sa technickým zhodnotením rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku sumu 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie; uvedená hodnotová hranica sa od roku 2003 posunie tiež na sumu 30 000 Sk. Podotýkame, že na vyššie uvedené oceňovacie hranice nadväzuje aj ocenenie drobného hmotného investičného majetku (účet 028) a drobného nehmotného investičného majetku (účet 018), ako aj technického zhodnotenia v účtovníctve podľa Opatrenia MF SR č. 3177/1998-KM, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov v znení neskorších predpisov.

S odloženou účinnosťou od 1. januára 2003 boli tiež znížené doby odpisovania hmotného majetku a nehmotného majetku v 2. odpisovej skupine (z 8 na 6 rokov), v 3. odpisovej skupine (z 15 na 12 rokov), vo 4. odpisovej skupine (z 30 na 20 rokov) a v 5. odpisovej skupine (zo 40 na 30 rokov); v nadväznosti na to sú upravené aj odpisové sadzby pre rovnomerné odpisovanie a koeficienty pre zrýchlené odpisovanie.

Môžeme pri financovaní podniku uvažovať o použití odpisov na opravy alebo len na investície? Ak môžeme investovať vo výške odpisov, tak potom ktorých - účtovných odpisov alebo daňových odpisov? Sme a. s. účtujúca v podvojnom účtovníctve.

- Na úvod treba uviesť, že účtovné odpisy sú ekonomická kategória a daňové odpisy sú administratívna kategória, pričom každé majú iný účel. Účtovné odpisy majú vyjadrovať (kvantifikovať) skutočnú mieru opotrebenia majetku v konkrétnych podmienkach jeho používania. Skutočné opotrebenie majetku, vyjadrené v účtovníctve odpismi, je možné odstrániť opravou alebo udržiavaním majetku, jeho technickým zhodnotením alebo výmenou. Pritom v praxi je dôležité tieto pojmy dôsledne rozlišovať, lebo majú rozličný dosah do daňových nákladov. Opravy a udržiavanie vykonané na majetku je možné priamo zahrnúť do daňových nákladov, prípadne je možné na opravy už vopred tvoriť daňovo uznanú zákonnú rezervu. Technické zhodnotenie majetku alebo obstaranie nového majetku je investíciou, ktorá sa do nákladov premietne cez spomínané odpisy.

Podľa § 28 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov si účtovné odpisy podnik stanovuje samostatne tak, aby zohľadňovali skutočné opotrebenie majetku. Odpisy ako nákladová položka sú súčasťou kalkulácie ceny. V praxi si môže podnik zvoliť také rýchle účtovné odpisovanie, aké akceptujú spotrebitelia v trhových cenách jeho výrobkov alebo služieb a vytvárať si tak finančné zdroje na obnovu majetku. Pri stanovení účtovných odpisov v praxi je potrebné zohľadniť obe funkcie účtovných odpisov (vernosť zobrazenia opotrebenia majetku, reprodukcia zdrojov). V praxi sa pri tvorbe finančných podnikových plánov používa úvaha, že účtovné odpisy sú zdrojom investovania; teda nie daňové odpisy, ktorými štát stanovil paušálne nákladové limity na daňové účely. Úvaha, že odpisy budú reálnym zdrojom investovania, má viac podmieňujúcich okolností. V prvom rade sú to investičné zámery podniku, iné potreby sú v podniku pri útlme a iné pri rozvoji výroby. Ďalšou podmienkou je, aby odpisy boli k dispozícii vo forme hotových peňazí (cash) - inak povedané, aby neviazli napríklad v nedobytných pohľadávkach. Ak sú tieto okolnosti naplnené, potom sú účtovné odpisy základným zdrojom v úvahe o financovaní reprodukcie investičného majetku podniku.

Podľa zákona o daniach z príjmov už nemusíme odpisovať investičný majetok? Do kalkulácie cien našich výrobkov však zahŕňame aj odpisy. Ak nebudeme do kalkulácie cien zahrňovať odpisy, nebude to mať skresľujúci dosah na tieto kalkulácie?

- V podnikovej praxi je potrebné účtovné odpisy a daňové odpisy dôsledne odlišovať. Účtovné odpisy sú upravené účtovnými predpismi a daňové odpisy sú upravené daňovými predpismi. Ide o dva odlišné pojmy, s odlišným obsahom a úlohou. Dobrovoľnosť odpisovania platí len pre daňové odpisy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 26 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt má právo (nie povinnosť) premietnuť si daňové odpisy do základu dane. Vyplýva to z úlohy daňových odpisov ako daňového regulačného nástroja štátu, lebo na uplatnení daňových odpisov znižujúcich základ dane má ekonomický záujem daňový subjekt, nie štát. Pre účtovné účely platí povinnosť odpisovať z dôvodu verného zobrazenia majetku a hospodárskeho výsledku účtovnej jednotky. Účtovný odpisový plán musí zohľadňovať opotrebenie majetku v konkrétnych prevádzkových podmienkach. Vyplýva to z ustanovenia § 7 a § 28 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Účtovníctvo tak naďalej tvorí podklady o odpisovaní hmotného a nehmotného investičného majetku, ktoré môžu slúžiť aj na kalkulácie a cenotvorbu.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.