Zrodili sa nové veľké vzory

Majstrom sveta Slovensko n Cesta za titulom nebola priamočiara

Koľko driny, potu a vôle sa skrýva za šťastným úsmevom našich majstrov sveta, vedia len oni sami a tréneri. Počas MS odohrali 8 duelov, v ktorých sedemkrát počúvali národnú hymnu a raz prehrali. No najlepšie zvládli posledný finálový zápas, v ktorom zdolali hokejovú veľmoc Rusko. Zverenci trénera J. Filca, jeho asistentov V. Šťastného a E. Bokroša sa už v úvodnej minúte zápasu postarali o vedenie. Strela obrancu Višňovského v 22. sekunde zápasu po prvý raz prenikla za chrbát brankára Sokolova. To vlialo do tímu ešte väčšie odhodlanie a slovenský národ veril vo vytúžený úspech. Presvedčenie upevnila strela Bondru v 13. minúte. Po nej sa skóre upravilo na 2:0 a neopakovateľná atmosféra, v ktorej srdcia fanúšikov nášho hokeja bili v oveľa väčšom rytme ako inokedy, gradovala. V 4. minúte v II. tretine sa naša radosť na tri minúty stlmila po presnom zásahu Sušinského. Kapitán Šatan znova ukázal svoju veľkosť a zvýšil na 3:1. Mysľami mnohých preletela úvaha o výške nádielke súperovi. Ale úderom prvej sekundy III. tretiny zaútočil oveľa intenzívnejšie ruský tím a nám sa sen o titule zdal ohrozený. Najskôr po góle v 43. minúte Antipova a keď necelých 5 minút pred koncom zápasu vyrovnal Sušinskij, nebolo nám všetko jedno. Oveľa viac sa začali vnímať a ľutovať predtým nevyužité šance Šatana, Bondru, Pálffyho, Nagya. Ruská taktika - uštvať súpera, sa črtala zase ako úspešná. Uvažovalo sa, či sa nezopakuje boj o bronz, keď Švédsko zvrátilo skóre z 1:3 na 5:3, či vlaňajšie finále, keď Česi v 3. tretine skorigovali stav z 0:2 na 2:2 a v predĺžení vyhrali. Tých hrôzostrašných príbehov sa rojilo v mysliach rýchlejšie ako molekuly svetla. No sila kolektívu a vôle opätovne žala úspech. Necelé dve minúty pred koncom Bondra, po krásnej prihrávke Pálffyho zaknihoval náš posledný gól a hráči zocelení týmto gólom ubránili zlaté skóre a po prvý raz v histórii si domov priviezli medaily majstrov sveta. A nielen to. Najproduktívnejším hráčom sa stal Šatan, najlepším strelcom Bondra, v All Stars MS 2002 je Šatan, Bondra, Lintner.

Triezvy pohľad

„Treba veľmi triezvo zvážiť, čo sa stane ziskom zlatej medaily. Skúsenosti po striebre v Petrohrade hovoria, že nie v každej oblasti sme správne docenili ten úspech. Nemyslím si, že Slovensko je jednoznačne najlepším tímom na svete. Momentálne sme vyhrali jeden náročný turnaj, sme veľmi šťastní. Aj preto, že sme sa po olympijskej kauze vrátili do svetovej špičky. Ukázali sme, že jednoznačne treba s nami počítať a verím, že nik už nepochybuje, že patríme do svetovej šestky - sedmičky. O tento titul sa pričinili všetci hokejisti, ktorí hrali na šampionáte,“ povedal po zisku titulu tréner našej reprezentácie Ján Filc.

Cesta za titulom

Po rozdelení Česko-Slovenska sa rozhodlo, že musíme od roku 1994 hrať v skupine C. Jedinou útechou po krutom verdikte IIHF bola účasť v kvalifikácii na ZOH ´94. Slovensky tím šokoval svet, keď kvalifikáciu vyhral. Na olympiáde v Lillehammeri naša krajina zažila po prvý raz národný ošiaľ. Výkony tímu spojili národ a krivdu sme chceli liečiť olympijskou medailou. Cestu k nej nám zahatali Rusi vo štvrťfinále (2:3) a obsadili sme krásnu 6. priečku. O pár dní neskôr sme vyhrali MS kategórie C a o rok neskôr sme sa tešili z postupu medzi svetovú elitu. V roku 1996 sme sa vo Viedni po prvý raz predstavili v elitnej zostave svetového hokeja. Premiéra priniesla krutú realitu. Skončili sme na 10. mieste, no predovšetkým sme neoslnili výkonom. V tom roku nám nevyšiel ani Svetový pohár a skončili sme poslední. O rok neskôr na MS vo Fínsku sme sa posunuli na 9. miesto, ale sme nepresvedčili. Rok 1998 bol sklamaním, najmä účinkovanie na ZOH v Nagane, keď sme sa neprebojovali do hlavného olympijského turnaja. Šampionát v roku 1999 sme zvládli lepšie a skončili na 7. mieste. Majstrovstvá sveta v roku 1999 nám v Nórsku priniesli zásluhou už lepšieho herného prejavu umiestnenie medzi 5. - 8. miestom a aj účasť na ZOH 2002.

Prvý úspech

Náš prvý veľký šampionát prišiel na konci milénia. V Petrohrade Slovensko uchvátilo po prvý raz svet. Získalo striebro a zanechalo nezmazateľný dojem. Vtedy sme o titul prišli v boji s Českom. O rok neskôr sme sa z MS v Nemecku vracali po vyradení vo štvrťfinálovom boji s Českom. Rok 2002 sa pre slovenský hokej nezačal dobre. Olympiáda v Salt Lake City priniesla národné sklamanie. Prehrali sme súboje o postup do hlavného turnaja. Okolností, ktoré sa podpísali na tomto fiasku, bolo neúrekom. No myšlienka tvoriť tím z toho najlepšieho, čo máme k dispozícii, v tvrdení trénera J. Filca stále rezonovala. Dostal dôveru a na MS vo Švédsku ju aj potvrdil. „Mali sme k dispozícii najlepších hráčov z najlepších. Ktovie, kedy sa nám podarí zostaviť taký tím, aký sa zišiel tu,“ priznal J. Filc. Do Göteborgu odchádzal s cieľom, aby potvrdil, že patríme medzi svetovú osmičku a že každý krok vpred bude úspechom.

Budú ďalší?

Dnes vieme, že ten krok bol zlatý. No napriek tomu si musíme uvedomiť, ako to prízvukoval aj tréner Filc, že na potvrdenie tohto výsledku treba veľa pracovať. „Azda toto zlato pomôže k väčšiemu rozmachu hokeja u nás, najmä toho mládežníckeho. Konečne kluby nebudú musieť robiť nábory detí, ale výbery. Malí chlapci majú krásne vzory v týchto majstroch sveta a verím, že veľa ich bude chcieť napodobniť. Tak ako mňa voľakedy Miro Šatan,“ povedal majster sveta z roku 1985 Darius Rusnák. On voľakedy inšpiroval M. Šatana získať titul majstra sveta, preto pri vstupe do reprezentácie si žiadal dres s číslom 18, s ktorým Rusnák pred rokmi získal titul majstra sveta.

Stela Geregayová, Göteborg