Kam s vytriedeným odpadom

Podnikanie v odpadovom hospodárstve je väčšinou stratové

Zákon o odpadoch, ktorý vstúpil do platnosti v lete minulého roka, ukladá samosprávam povinnosť zabezpečiť najmenej dvakrát do roka zber a prepravu nebezpečných odpadov. Podobnú úlohu im litera zákona stanovuje aj pokiaľ ide o veľkoobjemový aj malý stavebný odpad. Cieľom týchto opatrení je znížiť množstvá nebezpečných odpadov, ktoré sa nachádzali v komunálnom odpade. Ich zneškodňovanie si vyžaduje špeciálne postupy a technológie. V opačnom prípade znamenajú hrozbu pre životné prostredie. Kým zákon túto povinnosť nestanovil, zber vytriedených nebezpečných odpadov sa prakticky z jedného miesta nehýbal. V rámci určitých projektov alebo na komerčnej báze sa riešil napríklad zber starých liekov, autobatérií či monočlánkov. Nič viac. Pritom o uvedených aktivitách väčšina občanov ani nevedela a organizovali sa len v určených lokalitách. Keďže aj veľkoobjemové odpady či odpad z rekonštrukcií bytov a domov sa zväčša končil na

divokých skládkach,

zaujímalo nás, ako sa obce s novými povinnosťami vyrovnali. Podľa primátora Modry Vladimíra Medlena, ktorý je zároveň aj predsedom sekcie životného prostredia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), v rámci ZMOS nevznikli problémy s uplatňovaním zákona v praxi. Aj mesto Modra v spolupráci s Technickými službami vyčlenilo priestory, kam môžu občania voziť určené druhy odpadu. Podobne aj primátor Trnavy Štefan Bošnák pred niekoľkými dňami na odbornom fóre zdôraznil, že mesto nielen zabezpečilo zvoz uvedených druhov odpadov, ale vyhradilo aj priestor, kde ich obyvatelia môžu voziť. Kým do nedávnej minulosti občania márne hútali, kam dajú starú chladničku, v Trnave, Trenčíne či v ďalších mestách a obciach takúto starosť už dnes nemajú. Martin Zigo, riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen, k tejto téme dodal, že pre mesto Trenčín zabezpečuje tieto služby spoločný podnik, ktorý založilo mesto a Marius Pedersen. V jeho určených priestoroch občania mesta môžu

bezplatne odovzdať

staré žiarivky s obsahom olova, akumulátory, riedidlá atď. a špeciálnymi vozidlami riešia aj mobilný zber. Samozrejme, pre menšie obce by zriaďovanie špeciálnych dvorov a prevádzkovanie zberných miest pre oddelene vytriedené odpady z domácností s obsahom škodlivín bolo finančne neúnosné. Preto napríklad spoločnosť Lobbe Logistik pripravila a realizovala zber vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín. Zvozu vyseparovaných nebezpečných odpadov z komunálneho odpadu predchádzalo zabezpečenie špeciálneho vozidla, uzatvorenie zmlúv s obcami a vypracovanie zberných trás. Od marca Lobbe Logistik celkovo odobrala odpad zo 45 obcí, kde „vyzbierala“ nasledujúce množstvá jednotlivých odpadov: asi 1500 olovených akumulátorov, 1500 litrov opotrebovaného oleja, vyše 500 televízorov, skoro 3300 kg farieb, 46 vyradených chladničiek, 220 žiariviek , 43 litrov kyselín, 125 litrov rozpúšťadiel, 38 kg pesticídov a malé množstvá fotochemických látok a cytostatických liekov. Dovedna to bolo asi 40 ton nebezpečných odpadov, z čoho vyše

70 % sa použilo

na zhodnotenie a zvyšok zneškodnili vo firmách, s ktorými má Lobbe uzatvorené zmluvy. No uvedené zabezpečenie tzv. koncovky, čiže nielen triedenia a zberu nebezpečných odpadov, ale aj ich využitie ako druhotnej suroviny je vo viacerých druhoch odpadov stále skôr raritou ako skutočnosťou. Na túto skutočnosť poukázal i V. Medlen či Š. Bošnák. A tak sa vyzbieraný nebezpečný odpad hromadí a nie je komu ho dodať na spracovanie či zneškodnenie. Ide zväčša o stratovú podnikateľskú činnosť. Východiskom z daného stavu je podpora z Recyklačného fondu podľa určených komodít, ktoré by sa mali rozšíriť o ďalšie zložky nebezpečného odpadu. No v súvislosti s podporou väčšina firiem podnikajúcich v oblasti odpadového hospodárstva nesúhlasí s tým, aby sa podporovali investičné akcie - vybudovanie spracovateľských liniek, nákup nových technológií a pod. Podľa ich názoru by takýmto spôsobom došlo k deformácii podnikateľského prostredia, lebo tí, ktorí už investovali a splácajú

úroky za úvery,

by zostali v nevýhodnej pozícií. Napriek tomu, že ako prví pochopili požiadavku doby. Preto by sa mali podporné prostriedky z fondu využiť napríklad na úhradu časti prevádzkových nákladov. M. Zigo považuje za optimálne, keby fond uhrádzal stanovené sumy prostriedkov za preukázateľne zneškodnené množstvá odpadov. Do akej miery však budú kompetentné orgány Recyklačného fondu tieto názory akceptovať, je zatiaľ otázne. Stanovenie kritérií na poskytovanie podpory sa ešte definitívne neuzatvorilo a až potom sa môže pristúpiť k posudzovaniu projektov.

Zdena Rabayová