Kde sme a čo chceme (25, 26)

Nie sme tam, kde už byť máme + foto Peter Višňovský + Martin Krekáč

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Peter Višňovský, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Pastorkalt, a. s., a Martin Krekáč, Partner, Co-Charmain, Amrop Jenewein Group.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

P. Višňovský: Ambície Slovenska chápem ako úplne prirodzené z hľadiska ďalšieho rozvoja spoločnosti a myslím si, že sú vnímané predovšetkým v tomto duchu podnikateľmi, mladými ľuďmi a prípadné nenaplnenie tejto ambície by spôsobilo veľkú traumu rozhodujúcej časti spoločnosti. Mohlo by prísť ešte k väčšiemu odlevu vzdelaných, hlavne mladých ľudí, ktorí by našu spoločnosť v budúcnosti veľmi negatívne ovplyvnil. Pevne však verím, že naše ambície budú potvrdené na summite v Prahe. Chápem to, obrazne povedané, aj ako vstupenku na začlenenie do Európskej únie.

M. Krekáč: Vstup do NATO je pre SR kľúčový nielen z hľadiska nášho postavenia v Európe a vo svete, ale aj z hľadiska vnútropolitického. Vstup do NATO nám môže pomôcť pri oživení priemyslu a príleve zahraničných investícií, a tým aj celkovému rozvoju ekonomiky. Chcem veriť, že politici si uvedomujú dôležitosť tohto kroku a po voľbách sa budú správať zodpovedne, aby sme v Prahe pozvánku dostali a stali sa členmi NATO. Ďalšia šanca po Prahe už nemusí prísť.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

P. Višňovský: Politický vývoj smerujúci v posledných rokoch k integrácii, je spoločensky a ekonomicky najvýhodnejší variant ďalšieho rozvoja Európy. Z hľadiska nášho začlenenia je podstatné rozšírenie trhového a spoločenského priestoru. Teraz je najdôležitejšie dotiahnuť vyjednávania, ich vzájomnú výhodnosť. Musíme si uvedomiť, že my vstupujeme do správneho spoločenstva a všetko treba spraviť, aby sme vstúpili s dobrou pozíciu seriózneho člena, ale so vztýčenou hlavou. Na to však treba spraviť doma poriadok a vytvoriť takú politickú scénu, aby čo najskôr bola štandardná a vytvárala stabilné podnikateľsky lákavé prostredie. V ňom treba predovšetkým zabezpečiť finančnú, daňovú a právnu istotu.

M. Krekáč: Nezapriem, že pracujem v oblasti ľudských zdrojov, keď poviem, že kľúčovým pre našu integráciu budú kvalitní odborníci, ktorí budú zabezpečovať implementáciu európskej legislatívy a noriem v každodennom živote u nás doma a tiež kvalitní ľudia, ktorí budú obhajovať naše záujmy v inštitúciách EÚ.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

P. Višňovský: Naša akciová spoločnosť v tomto roku má už za sebou deväťročnú históriu. Sme výrobcami chladiacich zariadení pre obchody, reštaurácie, bary a pod. Snažíme sa tieto prevádzkové jednotky zariaďovať na kľúč podľa priania zákazníkov. Naša akciová spoločnosť je spoločný podnik s významným svetovým výrobcom z Talianska. V minulom roku sme prešli zásadnou organizačnou zmenou. Z obchodno-výrobnej firmy, nákupom technologických zariadení sme vytvorili samostatný výrobný podnik.

Vyvíjame a technicky realizujeme vlastné výrobky a v tomto roku sa z tejto zmeny orientácie vytvárajú prvé pozitívne výsledky. Dôkaz toho je, že môžeme sa pochváliť. Naše výrobky sú exportované už na viaceré kontinenty, napríklad do Austrálie, ale aj do Azerbajdžanu, Ruska, Írska, Belgicka, Rumunska a mnohých ďalších, čím prispievame pozitívne na obchodnú bilanciu našej vlasti.

M. Krekáč: Tento rok pre našu spoločnosť znamená ďalšie rozširovanie a prehlbovanie úrovne nami ponúkaných služieb v oblasti výberov a posudzovania manažmentu, personálneho poradenstva a európskej integrácie. Tento rok bude pre nás tiež znamenať ďalšie posilnenie tímu konzultantov a sťahovanie sa do nových priestorov pod Hradom.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

P. Višňovský: Medzi hlavné problémy v našom hospodárstve patrí to, že predovšetkým chýba dlhodobá stratégia rozvoja. Z tejto absencie vyplýva, samozrejme, stále nekoncepčná práca aj tejto vlády. Nie je možné vidieť republiku prizmou jedného volebného obdobia. Štyri roky je veľmi krátky čas na realizáciu zásadných štrukturálnych zmien, ktoré z hľadiska štátu nesmú byť politikmi zdeformované. Nedostatok, myslím si, je aj v tom, že chýba rozpracovanie vplyvu nášho vstupu do EÚ. Absolútna je absencia alternatívy, keď nebudeme pozvaní. Predsa v živote a v každom prípade existujú dve možnosti a rozumní sú pripravení na obidva varianty. Z hľadiska štátu chápem ešte za prioritu dotiahnutie presunu pracovných činností štátnej správy na samosprávne orgány vrátane finančného krytia. Klasickým prípadom nesprávneho riadenia boli posledné dva roky. Diskusie, ktoré viedli politici aj pod vplyvom lobistických skupín, sa viedli na tému vytvorenia podľa mňa mnohých VÚC, a tým len vytváranie vyššieho stupňa byrokracie a zbytočných funkcií.

M. Krekáč: Určite jedným z najdôležitejších problémov je pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť, ktorá spôsobuje veľké tlaky na sociálny systém. Dosť zle sa vyvíja naša obchodná bilancia. Prenos kompetencií a posilnenie postavenia regiónov by mali v budúcnosti pomôcť pri rozvoji a riešení veľkých regionálnych rozdielov. Čím skôr by mala byť rozbehnutá reforma zdravotného a dôchodkového systému.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

P. Višňovský: Rozpad Československa nevnímam pozitívne predovšetkým z hľadiska vytvorenia ďalšieho množstva neproduktívnych orgánov, zníženia trhového priestoru, ktorý, myslím si, má vplyv na výkonnosť ekonomiky. Celá diskusia, ktorá je v súčasnosti na tému začlenenia do NATO, by bola zbytočná, lebo som presvedčený, že v NATO by sme už boli. Pravdou je, že to prinieslo aj mnoho pozitívnych prvkov z hľadiska zvýraznenia národnej identity a záujmov, ktoré na uspokojenie vnútorných potrieb sú potrebné. Vyčistili sa mnohé ekonomické deformácie, nevyjasnenosti a spravil sa obrovský kus práce pri kreovaní štátu.

M. Krekáč: Výhodu existencie samostatnej Slovenskej republiky vidím najmä v možnosti samostatného rozhodovania o vlastných záležitostiach, hoci sa toto do veľkej miery zmení s posilňovaním postavenia regiónov a naším vstupom do EÚ. Hlavným mínusom Slovenska v porovnaní so susednými krajinami je premeškané obdobie v súvislosti s našou integráciou do NATO a EÚ, nižší prílev zahraničných investícií a pomalšie zavádzanie reforiem a štandardizácie podnikateľského prostredia. Mnohé z týchto oblastí sa rozbehli počas posledných dvoch rokov, ale keby boli uskutočnené skôr, dnes sme mohli byť už oveľa ďalej. Slovensko je iné aj z hľadiska politickej scény, ktorá je aj po 13 rokoch od revolúcie stále nestabilizovaná a v mnohých znakoch neštandardná.