Čo so zlatom?

Peter Kasalovský

Hlavný kouč hokejovej reprezentácie Ján Filc mi počas návštevy pred necelým mesiacom v Hd povedal, že zlato nie je vylúčené, keď „to“ pôjde podľa plánu. Som presvedčený, že švédsky šampionát dá zabudnúť na to, ako sme skončili v St. Lake City. S tým odchádzal, reagujúc iba s jemným úsmevom na poznámku, čo potom s tým, keď nám toľké zlato bude triasť korunou.

Zlato z Göteborgu však netrasie korunou, ale celým Slovenskom. Vďaka hre našich hokejistov, ale aj ich výsledkom sa zaplnili nielen námestia, ale opäť raz - po takmer trinástich rokoch - sa sýtila väčšina ľudí tejto krajiny pocitom hrdosti a dôstojnosti. Byť najlepšími na svete a ešte zaslúžene, to je nielen neoceniteľný čin, ale je aj nezničiteľný v pamäti súčasníkov.

Pre také malé národné, resp. občianske komunity, akou je Slovensko, je životne dôležité vysielať signály, že v konkrétnej činnosti je porovnateľné alebo medzi najlepšími vo svete. Mali sme a máme vynikajúcich jednotlivcov ľudí, ktorí sú medzinárodne uznávaní - vo vede, v technike, v kultúre aj v športe, ale boli a sú vnímaní menej početným publikom, ako má ľadový hokej.

Konečne sa mohli dostať do reprezentácie aj tí, ktorí patria medzi najlepších v NHL, a presvedčili o svojej hráčskej virtuozite a kultúre. Nehovoriac už o tej úžasnej, podmaňujúcej aj dušu fanúšika-nefanúšika, a zároveň priam príkladnej vôli víťaziť a byť najlepšími v hre, v ktorej bázou úspechu je zmysel pre kolektív. Boli sme divákmi jedinečného výkonu so šťastným koncom.

Desaťtisíce ľudí zistilo, že je to nádherný pocit byť občanom tej krajiny, ktorej reprezentácia je vskutku reprezentačnou nielen v hre, ale aj navonok. Postavila na nohy na niekoľko dní Slovensko, a predovšetkým mladých ľudí, ktorí na rozdiel od príslušníkov starších generácii niečo také prežívali po prvý raz. Čo však bude s tou ich veľkou radosťou o týždeň?

Život pôjde ďalej. Obdiv a prejavy vďačnosti za titul svetových šampiónov, ale aj tie pocity spolupatričnosti sa dostanú postupne do pamäťovej schránky. Či však tá spontánna radosť a to tak často nevídané nadšenie z národnej a zo štátnej príslušnosti (síce vo chvíľach víťazstva!) bude impulzom aspoň pre mladých byť najlepším na svojej pozícii, to je už záležitosť podmienok.

Čo totiž chýbalo, aby sa Slovensko takpovediac po rokoch dostalo na nohy a niekoľko dní bolo (a ešte bude) v relatívnej pohode?! Čo vyvolalo to mrazivé, ale príjemné chvenie po celom tele, ba aj slzy pri slovenskej štátnej hymne?! Maximálny výkon, zodpovednosť, podriadenosť celku - kolektívu a sústredenie sa na najvyšší cieľ. Keby sa v tom stali príkladom...

Peter Kasalovský