Investície do zdravia sa vždy vrátia

Duslo Šaľa vyčlení ročne do svojho zdravotníckeho centra 17 mil. Sk

Prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZChFP) SR a zároveň generálny riaditeľ a. s. Duslo Šaľa Jozef Kollár na nedávnom valnom zhromaždení hodnotil chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku aj naďalej ako najstabilnejšiu časť slovenskej ekonomiky. Opiera sa pritom o niekoľko základných údajov. „Toto odvetvie si drží štandard v tovarovej výrobe a pritom mierne zvyšuje podiel exportu. V nevyhnutnom úsilí zefektívňovať výrobu a zvyšovať konkurenčnú schopnosť na svetových trhoch sa odvetvie nevyhlo ani nepopulárnym krokom - mierne klesol stav zamestnancov.“

Ako šéf úspešnej spoločnosti Duslo však J. Kollár podčiarkol, že je to spôsobené „modernizáciou výroby, ktorú sprevádza nevyhnutné zavádzanie špičkových technologických zariadení”. Výsledkom je rast produktivity práce s pozitívnym dosahom na priemerné platy zamestnancov. Podľa J. Kollára rastú vyšším tempom, ako je vývoj miery inflácie na Slovensku. V širších sociálno-ekonomických súvislostiach práve na príklade a. s. Duslo Šaľa možno deklarovať súčasný stav odvetvia aj pokiaľ ide o rastúci stupeň sociálnej starostlivosti o pracovníkov. Podstatné je, že ekonomické výsledky a dlhodobo premyslené napredovanie firmy umožňujú vyčleňovať z celkového zisku čoraz viac peňazí do tejto citlivej oblasti. Generálny riaditeľ uviedol, že firma každoročne investuje do centra zdravotníckej starostlivosti 17 mil. Sk. Niekoľko rokov pracovníci

rizikových skupín

chodia na pravidelné vyšetrenia v rámci kardiovaskulárneho a onkologického programu, ktorého zavedenie vrcholový manažment Dusla plne podporil. Ďalšou etapou bolo zriadenie izieb prvej pomoci - reanimačných izieb v rámci Centra zdravotnej starostlivosti. Majú slúžiť predovšetkým na stabilizáciu stavu pacientov s náhlym poškodením kardiopulmonálneho aparátu. Investíciou do tohto kroku vedenie Dusla citeľne prispieva k nadštandardnej starostlivosti o svojich zamestnancov. Reanimačné izby sú totiž vybavené polohovacími lôžkami, defibrilátormi, infúznymi pumpami, monitorom firmy Agilent, kyslíkovým ventilátorom Oxylog 2000 a odsávačmi. Je len prirodzené, že moderné zariadenie obsluhuje odborne zaškolený personál. Lekári sa zhodujú v názore, že zriadenie izieb zvyšuje predpoklady záchrany ľudského života vďaka včasnej, rýchlej a kvalitnej, teda profesionálne poskytnutej prvej pomoci. Vedúca odboru zdravotníctva v Dusle MUDr. Antónia Vážna v tejto súvislosti upozornila, že v stredoeurópskych postkomunistických štátoch za posledných 30 rokov prudko stúpa úmrtnosť na srdcovo-cievne a mozgovo-cievne ochorenia, pritom v západoeurópskych krajinách sa podobný negatívny trend

podarilo obrátiť. U nás doteraz nebolo možné objektívne

určiť príčiny

vysokej úmrtnosti. V Kanade odborníci vyvinuli spoľahlivý a presný prístroj na meranie krvného tlaku. Umožnilo to aj na Slovensku, v Maďarsku a v Rakúsku pustiť sa do praktického napĺňania štúdie OMRON - projektu kontroly hypertenzie. U nás sa do projektu zapojila práve spoločnosť Duslo Šaľa. Odborníci vyšetrili reprezentatívnu vzorku ľudí v spomínaných krajinách, údaje navzájom porovnali a vyhodnotili. Na základe toho následne mohli zistiť a definovať príčiny neželeného výskytu srdcovo-cievnych ochorení u nás. V Dusle sa celý projekt plní pod záštitou ministerstva zdravotníctva, konkrétne kroky podľa spomínanej štúdie zabezpečuje II. interná klinika v Bratislave. Oslovili samotný manažment Dusla, ktorý uvítal toto gesto. „Vníma ho ako príležitosť rozšíriť preventívnu starostlivosť o zamestnancov firmy aj prostredníctvom tejto štúdie a programu,“ povedala A. Vážna. Zopakovala, že pri porovnaní doterajších výsledkov skončilo Maďarsko ešte horšie ako Slovensko reprezentované pracovníkmi Dusla, ktorých v rámci projektu podrobili dôkladnému vyšetreniu. Na druhej strane

netajila prekvapenie,

že na Slovensku iba 20 % zo zistených a liečených hypertonikov malo správne kontrolovanú hypertenziu. V Rakúsku to bolo 60 až 70 % správne liečených ľudí. Podľa A. Vážnej sa pod tento nepriaznivý signál podpisuje viacero faktorov. Na prvom mieste uviedla samotný vzťah pacienta k vlastnému zdraviu, nedostatočné dodržiavanie životosprávy, režimových opatrení, ale aj otázku vysokej nákladovosti liečby, keď je lekár značne limitovaný a musí neraz voliť lacnejšie lieky. S potešením konštatovala, že u vyšetrovaných pracovníkov Dusla možno registrovať prvé

zmeny k lepšiemu,

čo je prvý úspech premyslenej, ale aj osvetovej a preventívnej činnosti spoločnosti Duslo. „Firma má rozsiahly sociálny program, ktorého súčasťou je aj starostlivosť o zdravie zamestnancov. Táto starostlivosť je nad štandard stanovený na Slovensku platnými zákonmi. Je to na prvom mieste preventívna rehabilitácia, kardiovaskulárny a onkologický program. Máme tiež termovízne vyšetrenia a v neposlednom rade sa snažíme aj o osvetovú činnosť.“ Pripomeňme, že v prvej etape projektu v auguste 2001 vyšetrili v Dusle 620 zamestnancov, ďalších 600 prišlo na rad v rámci druhej etapy v januári 2002. A pokiaľ sa nájdu ďalší dobrovoľníci, program bude pokračovať. Centrum zdravotnej starostlivosti pritom

neslúži len

zamestnancom Dusla, ale pri všeobecnom nedostatku peňazí plní mimoriadne dôležitú úlohu aj voči širokému okoliu. Pacienti, ale aj samotní lekári oceňujú, že centrum je dokonale vybavené prístrojmi a vôbec potrebnou technikou nevyhnutnou na odbornú prácu lekárov. Zásluhou Dusla zariadili progresívnou prístrojovou technikou aj okolité nemocnice. Vlastné centrum zdravotníckej starostlivosti (postavené z peňazí Dusla) sa napriek krízovej situácii a hroziacemu kolapsu v slovenskom zdravotníctve môže pochváliť požadovaným personálnym obsadením. Ba čo viac, pre tunajšiu polikliniku zabezpečuje také vybavenie, ktoré im

môžu závidieť

aj viaceré nemocnice vo veľkých slovenských mestách. Zásluhou premyslenej koncepcie vrcholového manažmentu Dusla aj k riešeniu týchto otázok sa podarilo v poliklinike zriadiť aj lôžkovú časť pre akútne prípady. Samozrejme, poskytuje aj ďalšie služby - na mysli má rekondičné sanatórium, 50-metrový plavecký bazén pri podniku a 25-metrový pri SOU chemickom. Vedenie firmy sa zhoduje v názore, že aj keď ročne zhltne starostlivosť o zdravie, regeneráciu pracovných síl a zdravotnú i protiúrazovú prevenciu zamestnancov niekoľko miliónov korún, sú to dobre uložené peniaze. Napriek týmto skúsenostiam, ktoré sme nedávno získali priamo medzi zamestnancami Dusla, sme sa J. Kollára museli spýtať, čo z toho má podnik. V trhových podmienkach to predsa nemôže byť dobročinný spolok?! Rastú mu

náklady na vstupoch,

liberalizácii cien zemného plynu sa podnik nevyhol a proces ešte nie je dokončený, naopak, musí pokračovať, aby aj Duslo - ako významný exportérsky subjekt - bolo akceptovateľné a plne kompatibilné s trhovými princípmi, ktoré si natrvalo osvojila Európska únia a ktoré sa musia zakoreniť aj v našich fabrikách. A odberateľa (zákazníka) vôbec nezaujíma, či sa firma rozhodla viac investovať do sociálnej či inej oblasti. Ak by prišiel s drahším hnojivom, okamžite si nájde iného dodávateľa. Nepochybne aj preto J. Kollár v Dusle musí dvakrát otočiť každú korunu - investovanú do sociálnej oblasti nevynímajúc - aby vyššie výdavky na vstupe neotriasli konkurenčnou schopnosťou Dusla. Sám J. Kollár napriek tomu jedným dychom priznal, že popri riešení týchto doslova existenčných otázok si nevie predstaviť, aby prevádzkoval takúto firmu bez spoľahlivého pracovného kolektívu. „Sú to špičkoví vysoko kvalifikovaní ľudia, ktorí dokážu udržiavať komplikované technologické celky Dusla v efektívnom prevádzkovom chode. Preto pociťujeme potrebu sa o nich tak postarať, aby ich rodiny netrpeli biedu. A treba sa o nich postarať zdravotne, rekreačne a spoločensky, aby boli schopní odvádzať spoľahlivé pracovné výkony,” nezakrýva odhodlanie pokračovať v načatom smere J. Kollár. Vie veľmi dobre, o čom hovorí. Chemická výroba nesie so sebou určité riziká a nebezpečenstvo. Preto je potrebné dodržiavať dobrú

pracovnú morálku

a uvedomelú pracovnú disciplínu. Bez toho nie je možné trvalo dosahovať bezpečné a zdraviu vyhovujúce pracovné prostredie. V Dusle sa napríklad každý pracovný úraz považuje za následok nevyužívania bezpečnostnej techniky a nesprávneho konania ľudí. Pri dobre organizovanej prevencii je možné vzniku úrazov predchádzať. O tom je J. Kollár stopercentne presvedčený, bez ohľadu na to, či je reč o Dusle, Matadore alebo Slovnafte. V oblasti stravovania si zamestnanec môže každý deň vybrať z piatich druhov jedál, a neplatí ani 50 % nákladov, ktoré stravu reprezentujú. Generálny riaditeľ je presvedčený, že si to môžu dovoliť len prosperujúce fabriky a chemické a farmaceutické podniky (vrátane Dusla) takými subjektmi sú. Z organizačného hľadiska nás J. Kollár upozornil na novinky v samotnej Kolektívnej zmluve spoločnosti Duslo. Vďaka ústretovému

kroku vedenia

akciovej spoločnosti sa od septembra minulého roka vyšetrenie krvného obrazu môže vykonávať v rámci preventívnej prehliadky všetkým zamestnancom. Stačí, aby pracovník o to požiadal priamo svojho praktického závodného lekára, u ktorého je práve na preventívnej prehliadke. Náklady s tým spojené platí firma zo sociálneho fondu. J. Kollár v tejto súvislosti pripomenul, že do septembra 2001 sa vyšetrenie krvného obrazu pri preventívnej prehliadke vykonávalo v zmysle Liečebného poriadku iba zamestnancom zaradeným do zoznamu rizikových prác pre kategórie 3 a 4, ktorí vykonávali náročnú prácu v Dusle s určitým stupňom ohrozenia zodpovedajúcim rizikovosti. Týmto ľuďom ho uhrádzala a naďalej bude hradiť príslušná zdravotná poisťovňa. V snahe dosiahnuť efektívnu koordináciu činností spojených s plnením Programu zdravia zriadili v Dusle Radu zdravia. Na jednom z jej zasadnutí sa rešpektovali pripomienky zamestnancov i lekárov a podstatne sa zjednodušuje forma tlačiva na preventívnu prehliadku, ktoré musí vypĺňať priamy nadriadený zamestnanca. Poviete si, detaily. Ale z nich sa postupne skladá čoraz dokonalejšia mozaika

filozofie prístupu

k tejto otázke zo strany vrcholového manažmentu Dusla. Áno, Jozef Kollár upozorňuje a oceňuje, že podobné aktivity majú aj iné slovenské podniky. Šéf Dusla považuje za prirodzené, a opiera sa pritom o konkrétne skúsenosti z vyspelého sveta, že štát si aj v trhových podmienkach vie nájsť ekonomické nástroje a účinné prostriedky na pomoc subjektom expandujúcim na svetové trhy. Na Slovensku tomu tak nie je, napriek tomu, že ZCHaFP SR niekoľkokrát navrhoval rokovať o tom na Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Pritom sa na pôde rady bežne posudzujú zákony, ktoré idú do parlamentu, hoci to má robiť legislatívna rada vlády. J. Kollár je toho názoru, že na pôde rady sa majú posudzovať návrhy, čo robiť s viac ako 500-tisíc nezamestnanými, ako zlepšiť dostupnosť úverových zdrojov, vysoké saldo obchodnej bilancie, zahraničného obchodu a v konečnom dôsledku takto de facto vytvárať čoraz viac zdrojov aj na aktívnu sociálnu politiku toho-ktorého podniku. „Múdra vláda by mala počúvať, čo podnikatelia hovoria. Žiaľ, súčasný kabinet pripomína starčeka pred odchodom do dôchodku, ktorému nielenže odchádza zdravie, ale aj sluch,” povzdychol si na záver Jozef Kollár.

Tibor Bucha