Je na čitateľovi, aby posúdil

Ad: Pod Miklošovou lampou, Hospodársky denník 9. 5. 2002

Pretože článok je venovaný otázkam spojeným so spracovaním Vízie Slovenska do roku 2020 a obsahuje viaceré tvrdenia, ktoré sa týkajú Prognostického ústavu SAV, prípadne jeho riaditeľa, zasielam vám svoje stanovisko. Na úvod niekoľko faktov. Dňa 21. 1. 2002 podpredseda vlády SR Ivan Mikloš listom oficiálne oslovil Futurologickú spoločnosť, Inštitút pre verejné otázky, Prognostický ústav SAV a požiadal ich o predloženie projektu Vízie vývoja Slovenskej republiky do roku 2020 na rokovanie Hospodárskej rady vlády SR dňa 4. 3. 2002. Všetky tri projekty potom predložil podpredseda vlády na rokovanie Hospodárskej rady pod spoločným názvom Vízia vývoja Slovenska do roku 2020 (č. m. 1443/2002). Hospodárska rada vzala na vedomie predložené návrhy projektov a odporúčala podpredsedovi vlády vymenovať z členov Hospodárskej rady vlády SR, prípadne z ďalších účastníkov jej rokovania komisiu, ktorá aj s prihliadnutím na diskusiu na rokovaní Hospodárskej rady navrhne riešiteľa, resp. riešiteľov a rámcové podmienky na uzatvorenie zmluvy medzi riešiteľom a zadávateľom (Úradom vlády SR). Táto komisia rokovala 7. 3. 2002, keď si, okrem iného, „po obsiahlej diskusii osvojila názor Hospodárskej rady o opodstatnenosti vypracovať aj alternatívny projekt vízie, ktorého spracovateľom by mal byť Prognostický ústav SAV“.

A teraz k niektorým tvrdeniam. Autor článku uvádza, že „odborné kruhy si kladú otázku, prečo Dzurindov kabinet zaplatí trojmiliónový projekt IVO, navyše z vládnej rezervy vyhrabal ešte aj 1,5 mil. Sk pre Prognostický ústav SAV, aby realizoval svoju víziu?“ Ponechajme bokom otázku, ktoré odborné kruhy a kde si položili túto otázku, pretože o tom autor nepíše. Vysvetlenie je obsiahnuté v materiáli Návrh na uvoľnenie rozpočtových prostriedkov z rezervy vlády SR na rok 2002 pre rozpočtovú kapitolu Slovenská akadémia vied na financovanie „Vízie vývoja Slovenskej republiky do roku 2020“, o ktorom rokovala vláda SR dňa 27. 3. 2002, kde je zdôvodnená opodstatnenosť vypracovania dvoch verzií Vízie.

Ďalej, v článku sa spomína skutočnosť, že návrh Prognostického ústavu SAV „medzi spoluautormi uvádza napríklad Karola Morvaya z M.E.S.A. 10“. Asi na tomto mieste nemá zmysel polemizovať o korektnosti hodnotenia odbornej spôsobilosti len na základe toho, že dotyčná osoba pracuje v nejakej inštitúcii. Faktom však je aj to, že po zistení, že menovaný je aj medzi spoluriešiteľmi projektu IVO, bol ihneď po rokovaní Hospodárskej rady vyradený z riešiteľského tímu Prognostického ústavu.

A napokon, autor tvrdí, že „...Š. Zajac dokonca bez ostychu všade uvádza, že Víziu vývoja Slovenska predkladá ako člen Hospodárskej rady vlády. Ide jednoznačne o konflikt záujmov a klientelizmus“. Po prvé, nie je to vec ostychu, ale článku 4, bodu 2, písm. a, Rokovacieho poriadku Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že „Hospodárska rada rokuje spravidla na základe písomných materiálov, ktoré môžu predkladať: a) členovia Hospodárskej rady...“. Po druhé, „všade“ je potrebné chápať tak, že išlo o rokovanie Hospodárskej rady dňa 4. 3. 2002. Nie je teda jasné, v čom spočíva konflikt záujmov, ale samotná Hospodárska rada nerozhodla o tom, ktorý projekt Vízie bude napokon financovaný. Navyše, v čom je klientelizmus člena Hospodárskej rady, ak na činnosti komisie, ktorá rozhodovala o výbere a o financovaní projektov Vízie, sa nezúčastní nikto z Prognostického ústavu SAV, o čom svedčí zoznam členov tejto komisie uvedený v návrhu vlády SR zo dňa 27. 3. 2002?

Je na čitateľoch Hospodárskeho denníka, aby na základe uvedených faktov posúdili správnosť tvrdení autora článku.

Ing. Štefan Zajac, CSc.

PÚ SAV