Trópy na Slovensku?

Teplota zemského povrchu stúpa. Zem síce rast teploty prežije, ale horšie to bude s ľuďmi, odkazujú klimatológovia v scenároch opisujúcich vývoj podnebia v ďalších desaťročiach. Až príliš dlho sa vplyv civilizácie na podnebie schovával za prirodzené výkyvy klímy. Teraz už ručičky na symbolických hodinách životného prostredia ukazujú o päť minút dvanásť. Rast teploty zemského povrchu sa už prejavuje. Na vrcholku Kilimandžára ala iba pätina ľadu z množstva, ktoré ešte začiatkom minulého storočia pokrývalo temeno najvyššej africkej hory. V Alpách sa topia ľadovce rýchlejšie ako pred 50 rokmi a od Antarktídy sa odlomila doteraz najväčšia kryha, akú kedy odborníci pozorovali.

Katastrofická situácia môže nastať už v roku 2025 varujú vedci. Najmä pre nedostatok pitnej vody a potravín. V scenári vypracovanom odborníkmi z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa predpokladá, že za štvrť storočia začne mať približne 1,3 miliardy ľudí vážne problémy so zdrojmi pitnej vody a dve miliardy obyvateľov budú iba ťažko zháňať úžitkovú vodu. Kritickým nedostatkom vody už dnes na Zemi trpí asi 19 krajín najmä na Strednom východe a v Afrike. Za 25 rokov k nim zrejme pribudnú aj štáty v Strednej Ázii, na severe a juhu Afriky, v Stredomorí, sucho postihne vo väčšej miere aj Austráliu. Podobne riziková je aj situácia s produkciou potravín. Dnes trpí podvýživou asi 800 miliónov ľudí, vzhľadom k pribúdajúcej populácii v niektorých krajinách sa nedostatok potravín do roku 2040 zdvojnásobí. Vedci predpovedajú, že aj malá klimatická zmena môže znížiť poľnohospodársku výrobu až o tretinu. Toto memento sa týka najmä Afriky a Latinskej Ameriky.

Kým ešte nedávno experti predpokladali, že priemerná teplota zemského povrchu vzrastie do roku 2100 asi o jeden až tri a pol stupňa, dnes hovoria prepočty o dvojnásobnom zvýšení teploty. V najkrízovejších scenároch medzinárodného tímu vedcov sa hovorí o šiestich stupňoch. Dnes vedci rozumejú vzťahu medzi priemyslom a emisiami podrobnejšie. Zavádzanie moderných technológií znižuje produkciu oxidov síry a vedci už vedia lepšie odhadnúť, ako táto skutočnosť ovplyvní skleníkový efekt. Vedci sa iba nedávno zhodli na tom, že činnosť človeka skutočne zásadným spôsobom ovplyvňuje celosvetovú klímu. Je viac ako jasné, že otepľovanie je spôsobené znečistením ovzdušia, najmä vysokou koncentráciou oxidu uhličitého, plynu, ktorý zosilňuje tzv. skleníkový efekt , vraví profesor Lonnie Thompson z univerzity v Ohiu, člen medzinárodného tímu, ktorý roky skúmal klimatické zmeny na niekoľkých kontinentoch.

Vzostup priemernej teploty až o šesť stupňov by podľa správy IPCC bol najväčší teplotný skok za posledných 12-tisíc rokov, teda prakticky od doby ľadovej. Vtedy sa len za päťdesiat rokov zvýšila teplota až o sedem stupňov Celzia. Vtedy však na Zemi žilo asi 1,5 milióna ľudí, dnes má planéta viac ako šesť miliárd obyvateľov.

Extrémne výkyvy počasia pritom vyvolávajú nielen prírodné, ale i sociálne a hospodárske problémy. Svet kvôli nim zažije nešťastia, ktorých dôsledky bude zložité riešiť. V prímorských oblastiach vzrastie nebezpečenstvo záplav, erózie pôdy a pevniny bude ubúdať. Rozšíria sa púšte, zem zrejme vyprahne i na juhu Európy. Grécko a Taliansko bude v letných mesiacoch sužovať nedostatok vody, sever európskeho kontinentu môžu v zime zaplavovať prívaly dažďa.

Ako sa prejaví oteplenie u nás? V našich zemepisných šírkach očakávajú vedci vzrast priemernej ročnej teploty vzduchu o jeden až tri stupne Celzia. Klimatológovia odhadujú že nastanú horúce a suché jari, pribudne aj niekoľko pekných jesenných dní. Vegetačné obdobie sa predĺži asi o jeden mesiac, zároveň však budú v máji pretrvávať mrazivé dni. Sadárom a roľníkom spôsobia vrásky aj početné letné búrky, lejaky a väčší počet tropických dní, pri ktorých priemerná teplota vystúpi na viac ako 30 stupňov Celzia. Zvýši sa nestabilita lesných porastov, časté víchrice sa postarajú o polomy a suché horúce dni o premnoženie hmyzu.

Pri zostavovaní scenára o vývoji klímy nedokážu zatiaľ vedci odpovedať na dve kľúčové otázky.

Vzniknú v 21. storočí také silné inštitúcie, aby zvládli globálne problémy? Sústredí sa spoločenský záujem viac na zväčšovanie hmotného bohatstva, alebo sa bude prihliadať aj na ekológiu a zlepšenie životných podmienok? Neznámych veličín je však viac. Nikto nemôže s istotou určiť, ako sa za niekoľko desiatok rokov zmenia priemyselné technológie a doprava. Teda odbory, ktoré dnes chrlia do vzduchu tony skleníkových plynov. Prevrat môže nastať aj vo využití uhlia, ropy a zemného plynu. Spaľovanie fosílnych palív sa za sto rokov stane zrejme takým barbarským činom, že si takéto mrhanie energie a znečisťovania vzduchu nikto nedovolí. Špirálu klimatických zmien môžu rozkrútiť aj javy, o ktorých dosahu na podnebie doteraz vedci príliš veľa nevedia. Napríklad na dne oceánu sú ložiská metanu, ktorých rozsah zatiaľ nikto nepozná, ale ide zrejme o tony metanu v pevnom skupenstve. Keď teplota vody dosiahne určitý stupeň, stuhnutý metan sa zmení na plyn a v podobe bublín vypláva na hladinu. Potom sa uvoľní do atmosféry a posilní skleníkový efekt. Dalo by sa hovoriť o spätnej väzbe - rast teploty odštartuje proces, ktorý ďalej zvýši rast teploty.

Stúpajúca teplota vzduchu však môže mať aj celkom opačný vplyv. Vo vyhriatom oceáne sa mimoriadne dobre darí fytoplanktónu. Pribúdajúce množstvo rastlinnej hmoty pohltí viac oxidu uhličitého, čo by mohlo skleníkový efekt oslabiť.

Pri zostavovaní počítačových modelov vývoja klímy vychádzajú vedci z poznatkov, ktoré sú k dispozícii v súčasnosti. Nikto však nevie, aké nové informácie bude možné zahrnúť do scenára za desať, päťdesiat alebo sto rokov. Človek zasahuje do krehkej rovnováhy klimatického systému takým spôsobom, že princíp predbežnej opatrnosti je namieste.

Eleonóra Bujačková