Nie sú pripravení na turistov

Skromnosť alebo reálny pohľad važeckého starostu

Prvá písomná zmienka o obci Važec s 2300 obyvateľmi, ktorí žijú v približne sedemsto domácnostiach, pochádza z roku 1280. Obec preslávil nielen Karol Plicka svojimi fotografiami, zachytávajúcimi atmosféru vidieka, ale aj maliar Ján Hála, ktorý zdokumentoval ľudové kroje i pôvab dreveníc a ktorý má od roku 1973 v obci aj galériu spolu s Obecným literárnym múzeom. Tam sú archivované práce rodákov a tých, ktorí s obcou akokoľvek súviseli. Starosta Jaroslav Bednár konštatuje, že obec je slušne vybavená potrebnou infraštruktúrou a po požiari v roku 1931 je obec znovu postavená, takže z pôvodných drevených stavieb sa dochovalo len niekoľko. Jednou z najvýznamnejších akcií bola plynofikácia, ktorú počas štyroch etáp realizovali v celkovej dĺžke takmer štrnástich kilometrov nákladom 5,8 mil. Sk a ktorú ukončili v roku 2000. Časť finančných prostriedkov ušetrili vďaka tomu, že do výstavby zapojili 80 občanov z verejnoprospešných prác. Plyn je zavedený aj do

rómskej kolónie

pri Važeckej jaskyni. Na posledný úsek akcie získali 800-tisíc Sk zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V roku 2000 ukončili aj kompletnú rekonštrukciu cestnej komunikácie nákladom 1,5 mil. Sk, opäť s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý prispel sumou 900-tisíc Sk. Ďalšie financie putovali do rozšírenia pouličného osvetlenia v obci, na opravu budovy obecného úradu, vypracovanie projektov na výstavbu novej základnej školy s telocvičňou či plynofikácie materskej školy. Tieto stavby však finančne zabezpečoval okresný úrad. V tomto roku rozpočet zaťaží najviac vybudovanie káblovej televízie, na čo vyčlenili takmer 700-tisíc Sk. Na programe je aj osvetlenie na vstupe do obce, rekonštrukcia autobusovej zastávky či územný plán obce. „Uvažujeme aj o výstavbe šestnásťbytovej jednotky s podporou štátnych fondov pre mladé rodiny, čím by sme chceli perspektívne mladých stabilizovať a prilákať.“ Starostu však trápi skutočnosť, že hoci sa obec nachádza v turistickom regióne, na cestovný ruch nie je dobre pripravená. Od minulého roka sa v obci nachádza aj múzeum Poľnohospodárskeho náradia. Známu

Važeckú jaskyňu,

ktorá v tomto roku oslávi 80 rokov od objavenia, ročne navštívi okolo 30-tisíc záujemcov. Važec má vybudované aj oficiálne partnerské vzťahy s obcou Blatná v Česku, neformálne vzťahy udržuje so švajčiarskymi, nemeckými a francúzskymi obcami. Práve z týchto lokalít pricestujú na týždňový výmenný prázdninový pobyt deti vo veku od 14 do 18 rokov, pričom na ich pobyt sú vyčlenené financie aj z obecného rozpočtu. Od roku 1995 sa v obci snažia vybudovať domov dôchodcov. Pre nedostatok finančných prostriedkov, alternatívne možnosti rekonštrukcií či odkúpenia voľných objektov, sa tento projekt ani v blízkej budúcnosti nestane realitou. Zo štatistiky vyplýva, že v obci žije do 90 občanov rómskeho pôvodu. Podľa starostu ich počet päťnásobne prevyšuje úradné čísla. Časť z nich sú podnikatelia so slušnými príjmami, časť z nich sú neprispôsobiví. O tých, ktorí

žijú v osade

pri Važeckej jaskyni, je postarané dostatočne, majú tam zavedenú vodu, plyn, obecný rozhlas, verejné osvetlenie i elektrinu. Viacerí z nich však odoberajú elektrinu z verejného osvetlenia. Podľa posledných možností štát v rámci riešenia rómskej problematiky má záujem poskytnúť 80 % nákladov obciam, ktoré vybudujú bytovky, pričom zvyšných 20 % musia odpracovať tí, ktorí o bývanie záujem majú. Starosta obce Važec však túto možnosť nevidí príliš optimisticky, pretože Rómov neprinútime, aby šli bývať do lepšieho, mnohým viac vyhovuje bývanie v obydliach, postavených načierno a na cudzom.“

Zora Petrášová